Predvianočný čas, sneh poletujúci vzduchom, vianočný koncert na námestí. A do toho streľba na dôstojníka Armády spásy. Harry Hole má teda opäť o zábavu postarané. Vyzerá to tak, že vrah, cudzinec s nápadným kabátom, ešte neskončil. Zabil teda nesprávneho človeka? Pravdepodobne áno. Nasleduje policajná ochrana potenciálneho ohrozeného. Nie je však ohrozený aj sám Harry Hole?
Pri sériách kníh, ktoré majú istý zjednocujúci prvok, sa vždy pýtam, čím je daný zväzok výnimočný. Pretože len vtedy sa ukáže talent autora, ak jeden diel dokáže od druhého odlíšiť. Spasiteľ sa od skoršej Diablovej hviezdy či neskoršieho Snehuliaka líši hneď dvomi vecami. Prvou je skutočnosť, že autor kládol oveľa väčší dôraz na citové väzby medzi postavami. Druhý prvok spočíva zasa v postave vraha. Od začiatku nám je ukázané, kto to je, vidíme jeho kroky, poznáme dokonca i meno. No nemáme možnosť nahliadnuť do pozadia. Prečo robí to, čo robí? Aký je jeho zámer? A stojí za tým aj niekto iný? Bude vinníkom ten, o kom si to celý čas myslíme, alebo sa na konci udalosti zvrtnú a zistíme, že sme po celý čas boli v omyle?
„Chlapcovi na recepcii povedal, že sa ide prejsť, a podal mu kľúč od izby. Chlapec sa pozrel na hodiny, ktoré ukazovali trištvrte na dvanásť, a kľúč mu vrátil. Vysvetlil, že čoskoro zamkne vchod a pôjde si ľahnúť, no kľúčom od izby si odomkne aj vchodové dvere. Len čo vyšiel na ulicu, do kostí sa mu zahryzol chlad. Sklonil hlavu a vykročil rýchlym, rozhodným krokom. Je to riskantné. Obrovské riziko. Nemá však na výber.“
Napriek tomu, že Spasiteľ má isté špecifické prvky, autor si pri jeho písaní zachoval svoj rukopis, vďaka ktorému sa jeho tvorba stala pre čitateľov návykovou. Šedé ponuré prostredie, žiadne prikrášlenie reality, pravdivé zobrazenie špiny a negatívnych vlastností, historické udalosti prepojené so súčasnosťou, neotrasiteľná intuícia Harryho Holeho. Ak otvoríte Spasiteľa, nemusíte sa báť sklamania, pokojne si urobte pohodlie, siahate totiž po istote.
„Veď to už bolí.“ Po líci jej stiekla slza. Keby Harry nevedel tak veľa o Martine Eckhoffovej, asi by si povedal, že také mladé dievča nemôže vedieť, čo je to bolesť. Spomenul si na vetu, ktorú mu kedysi v nemocnici povedala mama. Len jedna vec je prázdnejšia ako život bez lásky – život bez bolesti.“
Myslím, že je zbytočné hovoriť, akému typu čitateľa Nesbo zapasuje. Svojimi kriminálkami sa stal legendou, ktorá už má svoj čitateľský fanklub vybudovaný. Pri jeho knihách sa zatínajú päste, dych sa zastavuje, aby sa o pár minút na to zasa šialene zrýchlil. Každou prevrátenou stránkou sa stupňuje napätie, zimomriavky na koži pribúdajú a mozog vyhodnocuje možné riešenia situácii. Sú vám tieto pocity povedomé? Tak potom ste už Nesba držali v rukách minimálne raz. Vlastne nie, to sa nedá. Jeho knihy buď prečítate všetky, alebo ani jednu.
