Takú vec treba skrátka vrátiť. Lenže ako, keď ho ani nezapnete? (Ľudská myseľ je v hľadaní výhovoriek veľmi vynaliezavá.)
Nuž, a tá vec sa vás zrazu celkom priamo opýta: CHCEŠ SA HRAŤ?
Pud sebazáchovy kričí nie, to predsa nie je celkom v poriadku, lenže potom sa tá otázka vráti, navyše s veľmi zákerným oslovením: CHCEŠ SA HRAŤ, HENRIK PETTERSSON?
Pozriete sa do občianskeho a ľaľa, veď to ste vy!

Takto vyzerá úvod prvej časti trilógie švédskeho spisovateľa menom Anders de la Motte, inak bývalého policajta a súčasného bezpečnostného analytika. Dobre predpokladáte, ak si myslíte, že svoje skúsenosti z oboch odborností vo svojej trilógii bezo zvyšku vyžmýka. Téma príbehu je totiž naozaj atraktívna (možno vám jej názov trochu pripomenie starší film s Michaelom Douglasom, ktorý netuší, že ľudia okolo neho sú len najatí herci, ale tu sa zároveň podobnosť končí).

Nezamestnaný flákač Henrik Pettersson, ktorý sa medzi priateľmi necháva oslovovať iniciálami HP, je vtiahnutý do hry, ktorá vyzerá ako neškodná zábavka. Mobil ho poveruje úlohami, za ktoré dostáva body, a ktorých splnenie potvrdzuje videozáznam na webe. Odmenou sú mu nielen body a peniaze, ale aj priazeň publika. Asi to niektorí poznáte zo sociálnych sietí – čím viac palcov hore, tým vyššie sebavedomie. Komentáre virtuálnych divákov vás napumpujú motiváciou, takže kým na začiatku ste mali LEN ukradnúť dáždnik cestujúcemu vo vlaku, neskôr sa nebránite ani vtedy, ak máte fyzicky potrestať neposlušných spoluhráčov, či hodiť bombu na nepohodlného politika. sumNašťastie je tu sestra, ktorá je vaším protipólom.

Zodpovedná a tiež trochu upätá Rebecca Norménová sa živí ochranou papalášov. Kým v práci je mimoriadne úspešná, osobný život sa jej rozpadol na trosky, najmä po tom, ako spadol z balkóna jej násilnícky partner (ako inak, aj v tom mal tak trochu prsty HP).

Tak – viac vám už prezradiť nemôžem – to aby ste neprišli o pôžitok z trilógie.
Môžem vám však vymenovať milión dôvodov, prečo stráviť niekoľko dní vášho života nad troma knihami s názvami Hra, Šum a Bublina. Mimochodom, v úvode každej z nich je úryvok z Wikipédie, ktorá vysvetľuje význam týchto slov. Odporúčam sa po prečítaní každej časti trilógie vrátiť sa na tento úvod a prečítať si ho ešte raz. Uvidíte, že si dodatočne zgustnete aj na výkladovom slovníku.

A teraz k tým dôvodom:

• nikdy neviete, kto je priateľ, a kto nepriateľ, presne ako v živote
• každá časť trilógie obsahuje samostatný príbeh (priznám sa, že som najprv čítala dvojku, a až potom jednotku – a trojky, tak tej som sa nevedela dočkať);
• nepriatelia si to nakoniec odskáču, lebo pomsta je taká sladká, že ste kvôli nej ochotní čakať až do poslednej strany;
• aj počas čítania sa máte chuť vrátiť o pár strán dozadu, aby ste si vychutnali prepracovanosť zápletky;
• obaja súrodenci a tiež ich priatelia sú vám sympatickí, ľahko si vyberiete, s ktorou postavou sa stotožniť;
• text obsahuje veľa tajomstiev, ktoré sa odhaľujú postupne, takže nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdalo; naopak, text obsahuje málo mŕtvol, takže je vhodný aj pre slabšie povahy (no dobre, trošku sa tam týra, ale naozaj len trošku);
• dozviete sa, kto sú diskusní trollovia a prečo netreba veriť počtu lajkov na webe;
• načo toľko slov, je to skrátka skvelé čítanie. Dajte si aj vy do nosa!

Zdroj: Adriana Markovičová, Denník N