Evino oko: Komisár Konrad Sejer – nový Hercule Poirot?
Keď som sa v jeden uzimený večer rozhodovala, čo chytiť do ruky, či to bude Manažment od Majtána, alebo nové vydanie knihy od kráľovnej nórskej detektívky - Karin Fossum, hádajte, čo zvíťazilo. Kniha ako kniha, poviete si, ale z jednej neodtrhnete oči, kým ju neprečítate od začiatku až po koniec, tá druhá je skôr určená na dlhú noc pred skúškou. A tak vám hneď po prečítaní predkladám svoje pocity ako na podnose, a verím, že tie vaše sa na ne budú podobať, keď si prečítate prvú časť detektívnej série – Evino oko.
V úvode by som vám rada predstavila hlavnú postavu detektívnych príbehov – Konrada Sejera. Inšpektor Konrad Sejer narúša stereotyp spájajúci sa s hlavnými postavami severských detektívok posledných rokov. Nie je to nestriedmy alkoholik s rozbitými vzťahmi, ale rozvážny päťdesiatročný vdovec. Má rád poriadok a hierarchiu v práci, je staromódny a slušný. Jeho jedinou neresťou je dať si po práci ručne ušúľanú cigaretu a pohár starej dobrej whisky. Svoj voľný čas trávi s dcérou a adoptovaným vnukom, nikdy však neprestáva premýšľať nad svojimi prípadmi. Nerád len tak sedí v kancelárii a díva sa von zaprášenými oknami, a tak premýšľa najmä vonku v uliciach. Nemá síce čierne fúziky a uhladené vlasy ako Hercule Poirot, ale riešením prípadov a hľadaním súvislostí, ktoré sú často skryté, mi ho nápadne pripomína. Melancholický komisár Konrad Sejer si s ľahkosťou získa vaše srdcia a ani sa nenazdáte a už spolu s ním riešite nie jeden prípad, ale hneď dva! A ako tieto dva prípady môžu spolu súvisieť?
„Bol to domček pre deti. Maličký, s červenými okennými rámami a háčkovanými záclonkami. Zastal pred domčekom a načúval. Nebolo počuť nič okrem dychčania psa, ktorého mal so sebou, a slabého šumu starých jabloní. Postál ešte chvíľu. Obrátil sa k domu. V oknách sa svietilo. Bolo to mäkké, príjemné svetlo. Nikto ich nepočul, dokonca ani keď pes zaštekal. Dolu na ceste stálo auto dvomi kolesami na chodníku a s otvorenými dverami. Ona sa bojí toho psa, začudoval sa v duchu. Zohol sa k psovi a chytil ho za obojok. Pomalými krokmi sa blížil ku dverám domčeka. Také isto nemajú zadný východ, ba ani zámku na dverách. Určite si to v tomto okamihu uvedomila, možno keď za sebou zabuchla dvere. Že vbehla priamo do pasce. Niet úniku. Nemá šancu.“
Umelkyňa na voľnej nohe Eva prežíva komplikované obdobie. Po tom, čo ju opustil manžel a nechal ju napospas strastiam bežného života, prežíva spolu s dcérou len zo dňa na deň. Stále čaká na štipendium pre umelcov, ktoré by im pomohlo zaplatiť účty a zabezpečiť životne dôležité potreby. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú, aj keď Eva verí, že jej technika maľovania je jedinečná a čaká len na svoje objavenie vhodnými kupujúcimi. Akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň objavia spolu s dcérou v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu muža. Zavraždeným je nenápadný zamestnanec miestneho pivovaru, ktorý je nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako niekto zabil luxusnú miestnu spoločníčku. Na malé mesto Drammen neďaleko Osla je to čosi neslýchané. Dve vraždy, obe uskutočnené v malom časovom odstupe spája jedno meno. To Evino. Okrem toho je v hre obrovský balík peňazí, o ich existencii vedia len dvaja ľudia. Ktorý z nich má na ne väčšie právo a budú vôbec niekomu z nich užitočné? Odpoveď na všetky otázky a samotné rozuzlenie príbehu sa dozviete po prečítaní knihy. Napätie sa pominie, zostane len pocit zadosťučinenia, že za každý zlý skutok, či už vykonaný s pocitom spravodlivosti alebo z krátkodobého pominutia zmyslov, musí byť potrestaný.
Detektívny román Evino oko o úzkej hranici, ktorú si ľudia všimnú, až keď ju prekročia a na návrat späť je už neskoro. Jo Nesbo, opísal autorku ako znalkyňu ľudskej duše a tento titul jej právom patrí. Ostáva len dúfať, že čoskoro sa na pulty kníhkupectiev dostane aj druhý diel tejto jedenásťdielnej série, aby sme sa opäť v úlohe čitateľa a pozorovateľa deja mohli stať súčasťou príbehov inšpektora Konrada Sejera.
Autorka: Veronika Čopíková, abcknihy.sk