Pravdepodobne za to môže švédsky autor Stieg Larsson. Severskí autori kriminálok tu samozrejme boli aj pred jeho svetovým boomom, no práve jeho trilógia Millennium otvorila aj ostatným bráničku zo škandinávskeho pieskoviska. Odvtedy je aj slovenský čitateľ pravidelne vystavovaný ich premysleným, vypointovaným, temným a často násilím presiaknutým príbehom, ktoré okrem iného otvárajú často tabuizované témy.

Z tohto súdka je aj slovenské vydanie knihy Havranie dievča, ktorá je prvou časťou trilógie Slabosť Victorie Bergmanovej s podtitulom Vraždy a psychoterapia. Jej autormi sú Švédi Jerjer Eriksson a Hakan Sundquist, ktorí však vystupujú pod spoločným pseudonym Erik Axl Sund. Kniha Havranie dievča doma vo Švédsku spôsobila veľký rozruch. Okrem toho, že šokovala svojou drsnosťou a násilnými scénami, získala aj množstvo žánrových cien a Švédska akadémia kriminálnych spisovateľov ju charakterizovala ako "hypnoticky fascinujúcu psychoanalýzu, spracovanú formou kriminálneho románu".

A s tým sa dá po prečítaní knihy bezvýhradne súhlasiť. Autori skutočne zvolili nový prístup, ktorý je unikátny tým, že sa zameriava na psychologické motívy konania zla a zločinu. Popisuje vnútorné mechanizmy psychiky páchateľov, ktoré formujú a legitimizujú konanie násilia. Rolu psychoanalytického zrkadla stvárňuje jedna z hlavných postáv, psychoterapeutka Sofia Zetterlundová - odborníčka na psychické poruchy detí a mládeže, ktorých príčinou je často násilie na nich páchané. Bohaté skúsenosti v tejto oblasti získala už ako dobrovoľníčka pre Human Rights Watch a počas takmer šesťtýždňovej misii pre UNICEF v Siera Leone, kde bola svedkom toho najbrutálnejšieho zneužívania detí v podobe detských žoldnierov, no zároveň aj na vlastnej koži pocítila, čo sa stane, keď dieťa má moc zabíjať a získa prevahu nad dospelými.

Vo svojej štokholmskej psychiatrickej poradni sa v rámci svojej praxe venuje viacerým prípadom, no z hľadiska príbehu sa najdôležitejšími stanú dva osudy. Sú to príbehy Samuela Baia, detského vojaka zo Sierry Leone, a Victorii Bergmanovej, ženy v strednom veku, ktorú v detstve týral a sexuálne zneužíval vlastný otec. Dvaja rôzni ľudia s rovnakým problémom, u ktorých u oboch badať znaky závažnej poruchy osobnosti. Pod vplyvom dlhodobého posttraumatického stresu sa u nich vytvorila porucha identity a naplno sa prejavili príznaky disociatívnej poruchy osobnosti.

Práve často tabuizovaná téma násilia na deťoch radí knihu Havranie dievča do kategórie temný severský psychothriller a český vydavateľ dokonca knihu označil emblémom „Jen pro silné povahy". Je to práve tým, že autori si zvolili skutočne citlivú tému a ani v zobrazení násilia a vrážd neboli práve nudní a suchopárni. Nadväzujúc na úvod článku, v severskej krimi už vražda dávno nie je výsledok hnevu, keď ženu zabije žiarlivý manžel. Ani spôsob zabitia už nie je iba následok plánu, v ktorom manžel úmyselne pokrčí koberec v kuchyni, aby manželka pri vysmážaní nedeľných rezňov zakopla a napichla sa na vidličku. Naopak, vraždy v severskej krimi, a v tejto obzvlášť, prekonávajú aj tie najbizarnejšie fantázie.

Ako prvé bolo pred vchodom do štokholmského metra nájdené telo chlapca, z väčšej časti mumifikované. Najprekvapujúcejšie však bolo to, že chlapec mal odstránené genitálie. Ak by vôbec existovala definícia „normálnej" vraždy, tak toto by bol jej opak. Neskôr obete pribúdajú, sú to deti - chlapci, ktorí zmizli a nikomu nechýbali, hoci aj v tomto prípade išlo skôr o opak, pretože tieto deti sa skôr vynorili, než zmizli.

Vyšetrovania sa ujme kriminálna komisárka Jeanette Kihlbergová. Keďže obete zdanlivo nikomu nechýbajú, prípady majú pre jej nadriadených i prokurátora len nízku prioritu. Jeanette sa nevzdáva, aj napriek tomu, že stôp je málo a vyšetrovanie sa komplikuje. Jej pracovný a aj osobný život sa stretne s psychoterapeutkou so skúsenosťami Sofiou Zetterlundovou. Obe ženy sa zblížia a v podstate riešia tie isté otázky, ako napríklad: Akému veľkému utrpeniu môže človek vystaviť druhého človeka, skôr než sám prestane byť človekom a stane sa monštrom? Môže byť človek zlý, ak nemá pocit viny? Alebo je pocit viny predpokladom pre zlo?

Táto psychoanalytická rovina románu robí knihu s určitosťou zaujímavou aj pre nefanúšikov severských kriminálok. Venuje sa totižto vzťahom a závislostiam, ktoré vznikajú medzi obeťami a páchateľmi. Poukazuje na schopnosti násilníkov, rodinných tyranov a pedofilov, ktorí dokážu svoje obete opanovať a manipulovať nimi. Pomedzi príbeh sa autori vo svojich psychologických úvahách venujú mechanizmom, ako títo predátori vzbudzujú dôveru u svojich obetí, ako ich infikujú pocitmi viny a sebanenávisti. Vykresľujú obrysy zvrátenej logiky násilníkov a sexuálnych deviantov, ktorí sú schopní legitimizovať svoje konanie aj (anti)kultúrnymi vzorcami. Tieto momenty sú na knihe desivejšie možno ešte viac, ako miestami expresívny jazyk, či detailný popis smrteľných zranení a rán.

V prípade románu Havranie dievča sa dokonca natíska podobnosť s už spomínanou trilógiou Millennium a jej hlavným motívom o nenávisti a násilí, založenom na sexuálnom ovládaní. Citlivý čitateľ sa trápi bezmocnosťou zneužívaných obetí, no zároveň je zdesený z toho, ako bezmocnosť a frustrácia vykrmuje nové monštrá. Autorom sa podarilo vytvoriť profil psychopatických osobností, ktorých „život je veľká hrča, v ktorej sa zneužitie a týranie stali jednou jedinou udalosťou, ktorá sa stala skúsenosťou a tá sa zmenila na inštinkt". „Stali sa produktom bludného kruhu vnucovanej lásky, s telom tvoriace dve bytosti, zviera a človek. Obeť a páchateľ. Páchateľ a obeť. Slobodná vôľa spojená s fyzickým pudom. Dva protiklady v jednom tele".

Samostatnou kapitolkou je aj obálka knihy. Pre mňa osobne dosť desivá, aj keď autorom pôvodného motívu je už nežijúci švédsky maliar Carl Larsson, pre ktorého dielo bola typická idealizácia švédskeho rodinného a vidieckeho prostredia. Autori knihy si jeho obrázok vybrali zámerne, pričom jeho úpravou chceli demonštrovať, že aj mnohé švédske idylické domácnosti skrývajú temné tajomstvá.

Jozef Kuric, blog.sme.sk