Pre tento špecifický žáner je typické, že autori vytvárajú aj osobité ústredné postavy. Často je vyšetrovateľom niekto, koho by ste v reálnom živote stretli skôr v zafajčených putikách, ako na policajnom okrsku. Fossumovej komisár Sejer však narúša tieto charakterové črty postáv severskej krimi. Sejer nie je nestriedmy alkoholik s rozbitými vzťahmi, ale rozvážny zrelý päťdesiatnik. Je to dobre stavaný muž, slušný staromódny vdovec a starý otec, ktorého meno znamená „víťazstvo". Má rád poriadok, jazdí pomaly a opatrne. Jeho jedinými neresťami sú ručne ušúľaná cigareta a pohár whiskey, ktoré si dopraje vždy večer po náročnom dni, keď je doma sám so svojím verným psom.

Vôbec vo svojom prvom knižnom prípade Sejer rieši dve, na prvý pohľad vzájomne nesúvisiace vraždy. Zavraždeným je nenápadný Egil Einarsson - zamestnanec miestneho pivovaru, nezvestný už viac ako pol roka. Zmizol len pár dní po tom, ako ktosi zabil miestnu luxusnú spoločníčku Maju Durbanovú. On stratil v jednom okamihu svoju silu a mužnosť, ona svoju „nevinnosť". Aspoň tak na oba prípady nazerá komisár Sejer. Každopádne na malé mesto Drammen neďaleko Osla sú dve vraždy v priebehu pol roka čosi nevídané, pričom bolo pôvodne nepredstaviteľné, že by sa zavraždení poznali a že by tieto dva prípady mohli spolu súvisieť.

Sejerovi sa však podarí nájsť hlavné spojivko oboch vrážd. Je ním umelkyňa na voľnej nohe Eva Magnusová, ktorá prežíva ťažké obdobie. Jej abstraktné obrazy sa nepredávajú a akoby to nestačilo, v jeden sychravý aprílový deň na prechádzke s malou dcérou objaví v rieke rozkladajúcu sa mŕtvolu Egila Einarssona. Nález však neohlási polícii a na jej osobu vrhá tieň podozrenia aj priateľstvo s ženskou obeťou dvojprípadu.

Slovami „skvelá autorka a znalkyňa ľudskej duše", zhodnotil sériu nórskej spisovateľky v našich končinách jej slávnejší krajan Jo Nesbø. Dokonca mám podozrenie, že sa jednou scénou od svojej „učiteľky" priamo inšpiroval. Jedná sa o expresívnu latrínovú scénu v knihe Headhunters: Lovci mozgov (2011), v ktorej nechá v studenej brečke výkaloch a moču vymáčať svojho hlavného hrdinu Rogera Browna. V staršej Fossumovej verzii sa v rovnakej situácii ocitne práve Eva Magnusová.

Spojitosť so severským žánrom navodzuje najmä pochmúrne škandinávske prostredie tak typické pre tento kriminálny žáner a aj dôkladný opis sociálneho prostredia postáv. Evine oko je výbornou, skôr klasickou detektívkou, ktorá je vhodným čítaním práve v tomto daždivom, chladnom a predvianočnom období, dokonale vyplňujúcim čas, medzi prípravou nedeľného hovädzieho vývaru a ďalšou televíznou epizódou detektíva Herculea Poirota.

Karin Fossum: Evino oko, Vydavateľstvo: Premedia, 2013, Preklad: Miroslav Zumrík

Jozef Kuric, blog.sme.sk