03. 04. 2017
Na jeho predchádzajúcej osloskej adrese by sme ho však hľadali márne. V jeho živote sa toho veľa zmenilo. Dovtedy komplikovaný vzťah s jeho osudovou ženou Ráchel sa dostal konečne na vyššiu úroveň a v jedenástom pokračovaní s názvom
Smäd môže čitateľ, ktorému na Harrym aj ľudsky záleží, konečne nadobudnúť uspokojenie z jeho usadenia sa s milovanou ženou na spoločnej adrese.
Vždy som na tejto charakterovej postave oceňoval najmä jej vývoj. Harry Hole síce stále nepopiera, že v sociálnych kontaktoch má určité rezervy, za čo vďačí najmä genetike introverta, no zároveň priznáva, že nemá problém s ľuďmi ako takými, akurát nie je s nimi rád, keď ich veľa na jednom mieste.
Nesbø však svojmu hrdinovi nedáva v tejto oblasti na výber, a to ani v tejto časti. Populárny kriminalista v úvodných kapitolách dokonca vystupuje ako učiteľ na policajnej akadémii. Počas jeho prednášok učebne praskajú vo švíkoch, pričom Hole je ešte nutený aj abstinovať.
Veľa životných skúšok naraz, no napriek tomu celkom sympatický osobnostný posun, korešpondujúci s vekom zrelého štyridsiatnika, keď si už aj outsider zaslúži zažiť osobné šťastie. Napriek tomu čitateľ nepredpokladá, že by Nesbø nechal jeho temnotu úplne vyhasnúť.
Na osloskej kriminálnej scéne sa objavuje nový vrah a pre mňa osobne ešte brutálnejší vražedný nástroj ako bol ten, s ktorým bol čitateľ konfrontovaný v knihe
Pancierové srdce.
Prvá ženská obeť bola nájdená vo svojom vlastnom byte, príčinou smrti bola masívna strata krvi a vražednou zbraňou bol pravdepodobne železný chrup, ktorým bol vrah schopný odhryznúť aj časť krku.
Vraždy odkazujú na prejavy vampirizmu a ďalšie obete pribúdajú. Vyšetrovanie vedie Harryho bývala kolegyňa Katrine Brattová, no do diania vstupuje aj Hole, ktorý je nadriadeným prinútený vytvoriť paralelný vyšetrovací tím, no zároveň ho do pátrania ženie aj jeho vlastné motto, že „mŕtvi majú prednosť pred živými“.
Prípad sa stáva prioritu nórskej polície. Viacerí zainteresovaní veľa riskujú. Hole -enfant terrible oddelenia, úplne všetko, stratu ťažko nadobudnutého pokoja v rodinnom živote nevynímajúc.
Od tohto momentu je to typický Nesbø. Prípad sa komplikuje, počet obetí stúpa a čitateľovi sú postupne naservírované viaceré verzie rozuzlenia. Autor nezostal nič dlžný ani svojej povesti stvoriteľa temných a brutálnych scén. Keďže dominantným motívom všetkých zločinov je najmä krv, hematofobici s bujnejšou predstavivosťou si môžu spôsobiť celú sériu úzkostných zážitkov.
Harry Hole napriek tomu pôsobí oveľa sebavedomejšie a vyrovnanejšie, hoci stále zápasí s prekliatím, „keď človek nie je dosť dobrý vo veciach, čo má rád, a naopak, je dobrý v tých, čo nenávidí“. Jeho prekliatím je práca kriminalistu, hoci jeho hnacím motorom nikdy nebola láska k tejto práci. Hnal ho hlavne hnev a určitá forma posadnutosti sériovými vrahmi.
Priznávam, že z Harryho návratu som mal mierne obavy, lebo hoci príbehovo sa jeho séria síce vyvíjala k maximalizmu a remeselnej sofistikovanosti, no z hlavnej postavy som mal čoraz viac pocit, že charakterový profil temného a s vlastnými prízrakmi zápasiaceho hrdinu, bol akoby stále viac prejavom únavy samotného autora.
Nesbøva Jedenástka je však veľkolepá a únavová zlomenina jej skutočne nehrozí. Je to prosto severské krimi v plnej kráse.
