Jo Nesbo svojou Zradou nesklamal, naopak!
Otvárajúc prvú stranu som si naivne myslela, že po niekoľkých poctivo načítaných knihách od Nesba už nebudem mať v menách taký obrovský zmätok. Ale to by nebol starý dobrý Jo, keby neprekvapil. Pre všetkých svojich čitateľov pripravil komplikovanú spleť mien, ktorú som v hlave spracovávala dlho-predlho. Chvíľami som mala chuť zobrať do ruky pero a začať si robiť poznámky, kresliť schémy vzťahov, zaznamenávať, kto sa s kým stretol, kto s kým spolupracuje a kto si na koho brúsi zuby.
Návšteva amerického prezidenta v Nórsku postaví do pozoru celý policajný zbor. Harry Hole pri tejto príležitosti omylom postrelí amerického agenta tajnej služby mysliac si, že je to atentátnik. V snahe zamiesť všetku špinu pod koberec ho kompetentní povýšia a Harry putuje na nové oddelenie.
„Policajt preukázal akcieschopnosť v situácii potenciálneho ohrozenia prezidenta,“ začal Brandhaug. „Ak by osoba v búdke skutočne bola atentátnik, čo v zmysle inštrukcií na danú situáciu predpokladal, zachránil by prezidentovi život. Fakt, že osoba sa neukázala byť atentátnikom, nemení jadro veci.“
Onedlho sa v Nórsku objaví špeciálna zbraň Märklin, ktorá je známa tým, že sa používa pri atentátoch. Harry začína tušiť, že sa niečo chystá, preto sa púšťa do pátrania, ktoré ho zavedie až do obdobia druhej svetovej vojny. Kontaktuje historikov, ktorí by mu mohli pomôcť, a stretáva sa tak s novými menami a skutočnosťami, ktoré ho zasa posunú o krok ďalej. Všetky stopy však vedú k vrahovi, ktorý má na pláne pomstiť zradu a sedemnásty máj je pre neho veľmi dôležitým dátumom.
V knihe sa stretávame s viacerými dejovými líniami, ktorých spätosť pochopíme až tesne pred koncom. Vďaka Harrymu sa dostaneme do centra vyšetrovania, postava Starca nám zasa dá najavo, že pátranie po atentátnikovi nebude vôbec ľahké, a na svoje si prídu aj milovníci vojnovej literatúry, keďže niektoré kapitoly sú situované do obdobia spred päťdesiatich rokoch v prostredí vojnového frontu alebo vojenskej nemocnice.
„Ležali vedľa seba na okraji zákopu v úzkej priehlbine, z ktorej mali výhľad na krajinu nikoho. Gudbrand si uvedomil, že ho teší Sindreho prítomnosť. „Aj v Stalingrade pôjdeme onedlho do pekla,“ pokračoval Sindre. Gudbrand necítil zimu, hlavu a telo akoby mal naplnené vatou, nič sa ho už netýkalo. Uvedomoval si len páľavu studeného kovu na koži a meravé prsty, čo mu vypovedali poslušnosť.“
I keď sa jednotlivé časti z tejto série môžu čítať v ľubovoľnom poradí, Zradu by som vám odporučila prečítať ako jednu z prvých kníh od Nesba. Svojím dejom je totiž východisková pre ostatné diely. Harry sa tu po prvýkrát stretáva s Rachel a tiež ho vidíme v spolupráci s jeho milovanou kolegyňou Ellen, čo už v ostatných dieloch nebude možné. V prípade, že si Zradu prečítate skôr ako jeho ďalšiu knihu Diablova hviezda, nebudete tak veľmi tápať v menách a rýchlejšie pochopíte isté súvislosti. Práve tu sa dozviete dôvod, prečo Harry tak veľmi nenávidí Toma Waalera, a takisto sa tu odohrajú udalosti, ktoré sa s Harrym vlečú aj do ďalších kníh.
Jo Nesbo svojou Zradou nesklamal, naopak, prekvapil poznatkami z histórie a psychológie. Tí, ktorí s jeho knihami už mali tú česť, hneď po prvej strane zacítia špecifický rukopis. Krkolomné názvy nórskych ulíc, množstvo zaujímavých postáv, nezabudnuteľný Harry Hole, servírovanie dramatických skutočností už v prvej kapitole a do detailov premyslená zápletka. Aj toto zasiahne milovníkov kriminálok, len čo Zradu otvoria. A ako to už u Nesba býva zvykom, sklamaní určite nebudú.
Martina Melišková, citaj.to