William Wisting má za sebou prvý týždeň letnej dovolenky. Sleduje, ako sa miestne pátranie po nezvestnej žene rozrastá na prípad, ktorý rozoberajú celoštátne noviny a polícia stále nemá žiadnu stopu....
Je tu 4.diel série Odložený prípad s obľúbeným vyšetrovateľom Williamom Wistingom.
Prípad 1569.

Práve, keď sa dostáva jej zmiznutie na titulky novín, nájde Wisting vo svojej schránke záhadný list. Neobsahuje nič, len číselný rad. Je to policajný kód pre vraždu spred dvoch desaťročí. Jednej letnej noci v roku 1999 niekto zabil sedemnásťročnú Tone Vaterlandovú, keď sa vracala z práce. Jej vraždu rýchlo objasnili a páchateľa odsúdili. Na celú vec sa takmer zabudlo, no nedávne udalosti odhalili spojitosti, ktoré neboli pred dvadsiatimi rokmi evidentné.

List je prvým z radu niekoľkých anonymov a všetky poukazujú na to, že existuje aj iná pravda, nielen tá, ktorú odhalila polícia. Wisting pátra po odosielateľovi a aj po tom, čo sa v skutočnosti stalo. Avšak nie každý sa teší z jeho rozhodnutia pozrieť sa na dávno uzavretý prípad.

Krimi Prípad 1569

Prípad 1569 je 15.kniha Jorn Lier Horsta. Mimoriadne čítavý príbeh bez siahodlhých opisov. Navyše profesionálne napísaný, pričom v centre pozornosti je samotné vyšetrovanie, autenticita pátrania...čo je vlastne aj obrovský úspech jeho kníh. Tentoraz je zvlášť pútavé čítať o takpovediac „digitálnom vyšetrovaní“ starého prípadu, ktorý sa udial pred vyše 20 rokmi. Dnešná doba ponúka úplne nové príležitosti na overovanie informácií a zabezpečovanie dôkazov.

Ako sme už u Horsta zvyknutí, popri vyšetrovaní sa venuje aj samotným postavám, ktorým nechýba psychologická hĺbka a celému textu jazyková elegancia. Horst píše efektívne, priamočiaro, nemá nejaké vysoké literárne ambície a je dobré, že sa vyhýba policajným klišé, ktoré nachádzame v mnohých iných detektívkach.

„Jedno Horstovi treba uznať,“ píše magazín Verdens Gang. „Je majster zápletky a vie, ako šikovne odkrývať jednu súvislosť za druhou. Ak to skombinujete s jeho profesionálnymi skúsenosťami bývalého vyšetrovateľa, vďaka ktorým je nórskym unikátom, je jasné, prečo je séria prípadov Williama Wistinga taká úspešná.“

Jørn Lier Horst

Až donedávna pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. Debutoval detektívnym románom Kľúčový svedok, ktorý bol založený na skutočnom prípade. Uviedol ním dnes už deväťdielnu sériu kníh s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou pracujúcou v novinách. Je držiteľom Ceny nórskych kníhkupcov, za knihu Poľovné psy pomenovanú po rovnomennom súhvezdí získal Rivertonovu cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj Sklenený kľúč, cenu pre najlepšiu škandinávsku detektívku.

Začítajte sa do novinky Prípad 1569:

Na okraji pohára sa uvelebila mucha. Wisting mávol rukou, aby ju odohnal a sadol si pod slnečník. Odpil si z vody a otvoril na mobile aplikáciu Zdravie. Spravil takmer štyritisíc krokov – a to ešte nebolo ani poludnie. Väčšinu, keď chodil hore-dole po trávniku a tlačil pred sebou kosačku. Predsavzal si, že každý deň ich spraví aspoň desaťtisíc, ale zatiaľ sa mu nepodarilo zdolať začarovanú osemtisícovku.
Pár rokov pred Ingridinou smrťou dostali obaja od Thomasa na Vianoce krokomer. Takú malú vecičku, ktorú bolo treba pripevniť na opasok alebo na nohavice. Často ho zabúdal v zásuvke, ale telefón mal pri sebe stále.
V priemere ste tento týždeň spravili väčší počet krokov ako minulý týždeň, povzbudzovala ho aplikácia. Povzdychol si a preklikol na internetový prehliadač. V novinách písali o Agnete Rollovej. Zmizla v deň, keď Wisting nastúpil na dovolenku, ale ako nezvestnú ju nahlásili až o dva dni neskôr. V prvých článkoch sa novinári sústredili na pátraciu akciu. Ale ako plynul čas, bolo čoraz jasnejšie, že nejde len o obyčajné zmiznutie. Začalo sa to podobať na niečo iné. Na niečo, s čím mal Wisting bohaté skúsenosti.
Teraz sa už novinári neobracali na veliteľa pátracej akcie, aby ich informoval o oblastiach, ktoré prehľadali. Prípad sa dostal do ďalšej fázy a vyjadroval sa k nemu Nils Hammer – zastupujúci hlavný vyšetrovateľ.
Nezaznamenali vlastne žiaden výraznejší pokrok. Tridsaťdvaročná Agnete Rollová vyrazila so svojím manželom do mesta. Pohádali sa a ona sa nahnevaná pobrala domov, bez neho. O polhodiny sa zodvihol aj on a kamarátom povedal, že ide za ňou.
V novinách sa písalo, že nezvestnú naposledy videli tesne pred polnocou v centre Stavernu, keď vychádzala z pubu. To bolo pred štyrmi dňami.
Buď našli Rollovej telo, alebo zadržali jej manžela, pomyslel si Wisting vždy, keď otváral internetové spravodajstvo. Zatiaľ sa však nestalo ani jedno, ani druhé. Odložil iPad na stôl a znovu si odpil z vody. Natiahol si nohy, zaklonil hlavu a zahľadel sa na čajku, ktorá mu  krúžila nad hlavou.
Ešte stále bol presvedčený o tom, že papierové noviny majú čosi do seba, ale nechcelo sa mu čakať do ďalšieho dňa na nové správy. Na internete sa objavovali nepretržite. A okamžite. Mal z toho zvláštny pocit – tentoraz sledoval potenciálny prípad vraždy len ako divák – na vyšetrovaní sa aktívne nepodieľal. Z toho, čo si prečítal v novinách, sa mu však mnohé nepozdávalo. Neuvádzali meno manžela nezvestnej, ale Wisting si ho poľahky našiel na sociálnej sieti. Erik Roll. Bol od nej o rok starší a pracoval v miestnej výpočtovej firme. Čakal takmer dva dni, kým ju nahlásil ako nezvestnú. Zapadalo to do vzorca.
Pátranie po nezvestných bolo vždy náročné. Predstavil si, ako by organizoval vyšetrovanie on: vyžadovalo si široký a hlboký záber. Široký preto, aby sa na nikoho a nič nezabudlo, a hlboký preto, aby sa sústredili na to, čo vytŕča, na odchýlku, ktorej by sa mohli chytiť.

Zdroj: SkveléKnihy.sk