Je to prostredím sociálneho štátu založenom na bohatých zásobách? Od nás tak odlišnou stravou, severským väčšinou ponurým  počasím či zložením pôdy? A nebude to nakoniec ukryté mužskou výdržou pri plnení manželských povinností, ktorá sa vekom nemení? Potrebujem to zistiť. Kráľ severskej detektívky Jo Nesbø škandinávskej krimi vystrúhal, mám pocit aj trochu závistlivú, poklonu: „Skvelá autorka a znalkyňa ľudskej duše.“ Ale sami uznáte, že mi pri hľadaní odpovede na spomínané otázky ani za máčny nórsky mak nepomohol.

 

Sláve nórskej skutočne skvelej spisovateľke Karin Fossumovej pomohlo, že jej hrdina nie je zrkadlovým obrazom všetkých vyšetrovateľov zo severských detektívok. Tí sú „napísaní“ tak, aby ich každý čitateľ najprv ľutoval. Potom s nimi cítil, neskôr obdivoval ako bravúrne všetko odhalia napriek tomu, že sú to bývalí alebo latentní alkoholici a ich rodinný život sa podobá Titanicu pred ľadovou kryhou. Niektorí dokonca trpia telesnou chybou, nedbajú na zovňajšok alebo sú voči svojmu okoliu takí odmeraní, až sú neprispôsobivo odporní.

 

Fossumovej detektív Konrad Sejer je rozvážny, konzervatívne staromódny a slušný päťdesiatročný vdovec. Má neresť, pohár whisky pred spaním a ručne ušúľanú cigaretu. Voľný čas trávi so psom a adoptívnym vnukom jeho dcéry. Proste srdca šampión všetkých osamelých žien v okolí Abrahámovín, ktorým uteká život medzi prstami a potrebujú za neho aspoň literárnu náhradu. Heuréka! Však mi netreba chodiť do Nórska míňať euráče, môžem zostať za pecou a rátať ich donekonečna a ňufkať si blahom!

 

Uvažujme spolu. Karin Fassumová (narodená 6.11.1954 v Sandefjorde) začala písať príbehy detektíva rok po svojej štyridsiatke. Bola a prešla do rovnakého veku ako má jej literárny gentleman bez bázne, vady a hany. Nórska majsterka pera  vie, o čom snívajú jej osamelé, rozvedené či v manželstve pre výdrž trpiace rovesníčky. Našla medzeru na neobsadenom čitateľskom poli a nedá sa zastaviť. Jej knihy sú jasným dôkazom nevšedného fenoménu severských kriminálok: nájdu si ťa všade a v každom veku. Veď ich číta široká sociálna a veková  komunita na celom svete. Od pubertálneho veku cez stredný až po najstarší. V panelákoch hornonitrianskych sídlisk, v zbohatlíckych vilách na bratislavskej Kolibe čo dedinkách Zemplína. A ani by som sa nečudoval, keby zakotvili aj na košickom Luníku IX.

 

Detektíva Konrada Sejera usadila pevne do sedla slávy v prvej knihe krimi série Evino oko. V malom meste neďaleko Osla žije neúspešná umelkyňa Eva na voľnej nohe. Nájde na prechádzke s dcérou v rieke mŕtvolu zamestnanca pivovaru. Pred tým niekto zabil luxusnú call girl. Obe vraždy majú súvisieť. A čo s tým ma Eva? To zistíte, keď vás kniha nebude chcieť pustiť, lebo má „rýchly spád thrilerrov a prenikavosť a silu dobrej literatúry“. Na takéto múdre slova si skromný Slováčisko ako ja netrúfa. To napísali americké preslávené noviny The Washington Post.

 

Karin Fossumová napísala jedenásť kníh so svojim melancholickým vyšetrovateľom. (Ešte aj zasnené smutné psie oči ujkovi detektívovi dala! Ja sa zbláznim, tá žena naozaj vie, čo chce pre čitateľky – poznámka skromného Slováčiska). Na Slovensku po Evinom očku vyšla druhá kniha kráľovnej nórskej detektívky Neobzeraj sa. Karin Fossumová za ňu dostala cenu za najlepšiu detektívku v jej vlasti a za najlepšiu škandinávsku detektívku.

 

V Neobzeraj sa mení prostredie, ale mŕtvola zase obľubuje vodu. V mestečku pod horami sa mohli deti spokojne hrať bez dozoru. A pokým niekto neobjaví mŕtvolu nahej dievky v jazere. Inšpektor Sejer sa pustí do pátrania, rúcajú sa zdanlivo nepoškvrnené priateľské a rodinné vzťahy. Na povrch sa derú ako na bežiacom páse nepeknosti z minulosti. Samozrejme riadne strašidelné a temné. Motív na vraždu môžu mať všetci a nikto. „Fossumová nikdy nepíše o jednoduchých tajomstvách. Vytvára spletité príbehy zaľudnené plnokrvnými postavami, a preto si v súčasnej vlne škandinávskej detektívnej literatúry vydobyla popredné miesto,“ napísal o nórskej autorke jeden z recenzentov a trafil sa presne do stredu cieľa.

 

Karin Fossumová dlhé roky pracovala v ústavoch pre postihnutých duševne i telesne a zariadeniach na pomoc ľuďom  na pokraji spoločnosti. Práve všetci spomínaní bývajú v úlohe podozrivých a čelia predsudkom spoločnosti. Psychopatické správanie v jej knihách majú naopak ľudia zdanlivo normálni ľudia.

 

Autor: Milan Nemec, pre gorila.sk