Jeho seba deštruktívny, mierne depresívny a mimoriadne nadaný vyšetrovateľ Harry Hole mu priniesol milióny čitateľov po celom svete, ktorí hltajú každý nový knižný počin a chcú stále viac napätia, dobrodružstva, zápletiek a nečakaných vyvrcholení.

 

Možno je takýto Harry Hole pre autora vlastne niečím ako Damoklov meč, v každom prípade Nesbo v poslednom čase vystupuje z tieňa „Harryho literárneho otca“ a púšťa sa do nových vôd. Že vie zaujať aj inak, dokázal nedávno v knihe Syn a najnovšie ukazuje svet kriminálnych živlov z inej perspektívy v útlom románe Krv na snehu. 

 

A aká je tá Nesbova nová perspektíva?

 

Nuž, hlavnou postavou tentoraz nie je žiadny vyšetrovateľ, ale samotný vrah. Nájomný kat. Olav, jednoduchý človek, ktorý sám o sebe prezrádza, že nevie poriadne rátať, trpí dyslexiou a špekulantstvo a zložité úvahy sú od neho na míle vzdialené.

 

Jeho príbeh sa čitateľ dozvedá z prvej ruky, kniha písaná v prvej osobe vyznieva neraz ako spoveď, otvorený list, či dokonca ponor do myšlienok a psychológie vraha. Avšak Olav nie je tak celkom negatívnou postavou, aj keď neutralizovať motiváciu a povahu niekoľkonásobného vraha je vecou čistej knižnej fikcie. Dobre a skrátka, náš brutálny kat pracuje pre istého Hoffmana, jedného z dvoch šéfov nórskeho podsvetia, ktorý začínal svoj „obchod“ pri prostitúcii a postupne ho rozšíril aj na drogovú odnož. Olav má na starosti čistenie prostredia – keď sa na poli zjaví zradca, klamár, alebo iný neprajník, jeho úlohou je zbaviť sa nepriateľa. Ako, kedy a kde, to Hoffmana nezaujíma. Svojmu zabijakovi dôveruje.

 

Keď však kat dostane zákazku zavraždiť Hoffmanovu mladú ženu, koleso sa roztočí opačným smerom. Olav totiž nemá v obľube zabíjať ženy, ovplyvnený výchovou matky k nim prechováva úctu a rešpekt, čo dokazuje aj fakt, že svoj celý majetok daroval istej prostitútke bez príjmov. Pôvabnú a krehkú Corinu, Hoffmanovu ženu, nájomný vrah zo začiatku iba sleduje, keď však odhalí, že ju chodí denne znásilňovať akýsi mladý chlapec, neváha a koná. Na vlastnú päsť muža zabije. To však netuší, že išlo práve o samotného syna veľkého bossa. Jediné, čo ostáva je skryť sa aj s Corinou do bezpečia a naplánovať vraždu svojho šéfa.

 

Zápletka knihy nie je ktovieako rozvetvená a zložitá, čo však neznamená, že by bola banálna. Nesbo jednoducho ovláda umenie gradácie napätia a skladania dejovej mozaiky. V častiach, kde „ide do tuhého“, dokáže výborne namiešať kokteil prekvapení a nečakaných zvratov. V útlom románe Krv na snehu sa však púšťa aj do osobných sfér a psychológie svojej postavy. Olavova spoveď je dávkovaná tak akurát – neprinesie hlboký prenos emócií, v každom prípade ani neurazí. Nesbo svoj literárny dych našťastie nestráca, jeho nová kniha je kvalitným oddychovým čítaním s potrebnou dávkou napätia.

 

Recenzovala Diana Mašlejová (Knihožrút, Panta Rhei)