Vždy ma poteší, keď zistím, že autor nie je jeden človek, ale dvojica vystupujúca pod pseudonymom. A ešte viac sa radujem, ak ide o manželský pár. Baví ma podrobnejšie skúmať text a hádať, ktorý z partnerov má na svedomí danú pasáž. Príbeh je vtedy akousi skladačkou a je jasne vidieť, ktorý kúsok do výsledného diela položila žena a ktorý muž. V knihe švédskej manželskej dvojice vystupujúcej pod pseudonymom Lars Kepler, som však žiadnu skladačku nevidela. Manželom sa podarilo napísať jedno súvislé, premyslené a do detailov prešpikované dielo, na ktorom vôbec nebolo badať, že sa na ňom podieľalo viacero hláv. Ak je táto dvojica taká zohratá aj v súkromnom živote, úprimne im závidím!

Byť odkázaný na pomoc niekoho iného? S tým Joona Linna len veľmi ťažko zmieril. Po tom, ako nájdu troch členov rodiny zavraždených, pozornosť sa upriamuje na Jozefa Eka – jediného svedka, ktorý tento útok prežil. Keďže vyšetrovatelia potrebujú informácie čo najskôr, na scénu nastupuje hypnotizér Erik Maria Bark. Uvedie Jozefa do stavu hypnózy a dozvedá sa niečo, čo prekvapí celý vyšetrovateľský tím. Vtedy ešte nik netuší, že toto zistenie bude mať na svedomí celý rad nepríjemných udalostí.

„Na posteli ležal štíhly chlapec. Dve zdravotné sestry mu ošetrovali rany – stovky rezných a bodných poranení po celom tele. Na nohách, na hrudi, na bruchu, na chrbte, na temene, na tvári, na rukách.“

Už po prečítaní prvých dvoch kapitol na čitateľa vyskakuje množstvo otáznikov, a to dáva príbehu potrebnú dávku napätia. Kde bola v ten večer Jozefova sestra Evelyn? Prečo sa skrýva? Koho Erik naštval? A prečo sa vlastne dotyčný hnevá za to, že sa opäť podujal niekoho zhypnotizovať? Dalo by sa povedať, že kniha má dve hlavné postavy, dve prepojené dejové línie a dve obrovské tajomstvá, ktorá nás nútia čítať ďalej.

O absolútne prvenstvo hlavnej postavy sa tu bijú Joona Linna s Erikom. Vyšetrovateľ so svojou špičkovou intuíciou a odhadom v príbehu bravúrne hviezdi, no na päty mu šliape hypnotizér s nie celkom svetlou minulosťou. Čitateľ v istých pasážach nevie, či má svoju pozornosť upriamiť na vyšetrovanie alebo hádať, prečo sa Erik tak náhle dostal do problémov.

„Keď som k nemu vošla, jačal, vytrhol si kanylu, dala som mu Alprazolam, hovoril však stále o tebe, až kým nezaspal.“
„Čože? Čo povedal?“
Erik počul, ako Daniella ťažko prehltla, a keď odpovedala, jej hlas znel veľmi unavene.
„Že si sa sral s jeho hlavou, že máš dať pokoj jeho sestre, ak nechceš aby ťa zabil, zopakoval to niekoľkokrát, a že sa môžeš spoľahnúť na to, že ťa zabije.“

Veľa prekvapení, dôveryhodné opisy, sympatické postavy, zvláštnosti severského prostredia, obrovská dávka napätia, a čo je pre čitateľa najdôležitejšie – žiadne sklamanie či nuda! Pri čítaní Hypnotizéra som prestala vnímať okolie a nebolo to tým, že by som bola zhypnotizovaná...

Martina Melišková, citaj.to