Zaplieta svoje choré, láskou a žiarlivosťou poháňané, myšlienky sťa chápadlá čoraz viac do každodenného kolobehu života svojej obete.

 

“Pre Stalkera je prenasledovanie návykové ako droga, nedokáže s ním prestať, má potrebu prenikať k obeti stále bližšie, dávať jej darčeky a postupne si vo svojej mysli vyfabuluje skutočný vzťah. Navonok dáva najavo pokoru a vďačnosť, ale v skutočnosti je nanajvýš žiarlivý a pomstychtivý.”

 

Keď si psychiater Erik Maria Bark uvedomí, že stalking sa stal súčasťou jeho života, je už neskoro. Príliš neskoro. Ako by, ale, sériové vraždy mohli mať niečo spoločné s jeho osobou. Nedáva to zmysel. Alebo áno?

 

“Premýšľa, ako asi vyzerá bežný deň sériového vraha: človek, ktorý zúrivo bodá obete nožom do tváre ešte dlho po tom, čo naposledy vydýchnu, potom odíde do útulnej vilky, obklopenej jabloňami a zeleným trávnikom so zabudovaným postrekovaním, a pozerá sa s rodinou na televíziu, akoby sa nič nestalo.”

 

Pseudonm Lars Kepler

Lars Kepler je pseudonym, pod ktorým sa ukrýva švédska dvojica autorov a zároveň manželov, a to Alexandra Coelho Ahndoril a Alexander Ahndoril. Photo by Robban Andersson.

 

Ďalšie video dorazí na policajnú stanicu dvadsiateho druhého augusta večer. Zobrazuje krátkych pár minút natočených evidentne potajme, kedy nič netušiaca žena za oknami vlastného domova prežíva svoje posledné minúty života. Pretože za temnými oknami noci sa ukrýva Stalker. Policajná vyšetrovateľka Margot Silvermanová si začína zúfať. Nastúpila na miesto nezvestného Joonu Linnu, ale jeho pomoc by v tomto momente zrejme padla vhod. Pretože ten, kto vraždy vykonáva svoju túžbu po zabíjaní stupňuje. “Stalker je skoro vždy človek, ktorý nezapomína na staré krivdy a dôkladne všetko predom plánuje… Čas, ktorý natáčaniu venuje, je dôsledkom istého vlastníckeho nároku, súčasťou pseudovzťahu, ktorý si ku svojim obetiam vytvára.” Keď vyjde najavo, že v skutočnosti je to inak… Že na vraha treba nazerať z inej strany… Že láska tu zohráva silnú rolu… Že nie je tá, za ktorú sa vydáva… Že obete poznal… Že jeho odtlačky sú tam, kde by byť nemali… Že jediným východiskom z tejto devastujúcej situácie je hypnóza obžalovaného vraha zatvoreného v oblastnej nemocnici v Karsuddene so zvýšenou výstrahou pre vychádzky… Keby indície zapadli na svoje miesto skôr… “Bola to autonehoda, pršalo ako z krhly… a ony vrazili priamo do kostolnej steny, Annu zakliesnila kapota, mala tak strašne dokaličenú tvár, že… Všade bolo množstvo rozsypaného skla a pokrčeného plechu, zapáchalo to tam benzínom a rozpáleným kovom… Dcéra už vyslobodzovanie vzdala, iba tam strnulo stála a čakala, až k nim dobehne otec… pamätám si na jej šokované oči a podivný úsmev…”

 

Lars Kepler

Dvojica nezaháľa a pracuje na ďalšej sérii kníh, kedy prvá z nich s názvom Playground vo Švédsku vyjde už tento rok (2015).
 

Áno, stane sa to. Nie je to bežné, ale počas vývoja dieťaťa, počas detstva, počas dospievania, niekde nastane chyba. Snáď len malý skrat, či silný emocionálny šok, psychická trauma, či opakujúce sa situácie, ktoré silne zasiahli duševné zdravie. Objaví sa v spoločnosti človek, dobre situovaný, zdravo sa socializujúci, disponujúci bohatými skúsenosťami a neodmysliteľnou praxou, ktorý si však zle interpretuje správanie opačného pohlavia a…

Takýto psychicky a duševne chorý človek musí podstúpiť ambulantné psychiatrické liečenie. Odhalíme ho, však, medzi našimi priateľmi?

Nájdeme ho v spoločnosti medzi ostatnými jedincami?

Jeho správanie včas prekukneme?

Čo ho prezradí a nám dodá správny kľúč, jedine opatrnosť a bystré správanie.

Opatrnosti nikdy nie je dosť.

Pretože: “človek, ktorý sa dopúšťa takých hrôz, musí trpieť bezhraničnou depriváciou a jeho oddaná láska sa behom sekundy môže zmeniť na vášnivú nenávisť.”

 

Recenzovala Martina Javorková, Mojeknihy.com