Gard Sveen bol veľkým objavom minuloročného knižného trhu. Svojím románom Posledný pútnik sa zaradil k originálnym autorom severskej detektívky. Úspech v Škandinávii a aj v ďalších krajinách si táto detektívka vyslúžila najmä unikátnym zasedením detektívneho príbehu do historických súvislostí pronacistického Nórska počas druhej svetovej vojny.

 

Knižný detektív Tommy Bergmann musel však v podstate riešiť paralelné kriminálne prípady, pričom ich rozuzlovanie bolo premostením medzi minulosťou a prítomnosťou. V svojej druhej knihe s názvom Peklo je otvorené Gard Sveen tento historizujúci scenár úplne opustil, čo som pôvodne vyhodnotil ako sklamanie, no po prečítaní knihy však deklarujem spokojnosť.

 

Napriek tomu, že svoj priestor nedostal dejinný kontext, minulosť ako taká svoju rolu v príbehu predsa len zohráva. Zmasakrovanie mladej prostitútky v osloskom byte totižto nesie rukopis sériového vraha z minulosti.

 

Kriminalista Tommy Bergmann je sám jedným z týchto prípadov poznačený, pretože v roku 1988 sa ako čerstvý absolvent policajnej akadémie ocitol na podobnom mieste činu a zavraždená školáčka Kristiane Thorstensenová sa mu akoby natrvalo vypálila do sietnice.

 

Prípady z minulosti a aktuálny prípad z roku 2004 sa až znepokojivo podobajú, no za minulé zločiny si už odpykáva trest na uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice odsúdený páchateľ Anders Rask, ktorý v osemdesiatych rokoch pracoval ako stredoškolský učiteľ.

 

Existuje preto dôvodné podozrenie, že bývalého pedagóga buď odsúdili nespra­vodlivo, hoci sa k zločinom priznal, alebo jeho priznanie bolo len výplodom jeho psychotickej morbídnej fantázie. Natíska sa však aj možnosť, že Rask mohol mať komplica, ktorý sa po rokoch rozhodol napodobniť svojho „učiteľa“.

 

A nielen to: „Najobludnejší násilníci a vrahovia, jeden psychotickejší a schizoidnejší ako druhý, dostávali listy od ľudí, ktorí ich neznášali a vyhrážali sa im zabitím, no aj od žien, ktoré by pre nich spravili čokoľvek“.

 

Ak však Rask nezavraždil Kristiane či ostatné dievčatá, nepotuluje sa po Nórsku iný narušený vrah dievčat?

 

Spoločný modus operandi ako základný kameň detektívneho príbehu samozrejme nie je v detektívke použitý po prvýkrát, no v tomto prípade je autorovým výborným nástrojom na zahmlievanie a aj vypointovanie príbehu.

 

Ak sa totižto čitateľovi postupne míňajú podozriví ako pralinky v bonboniére, v závere sa už nedokáže dočkať rozhryznutia posledného orieška. Gard Sveen je v napínaní skutočné vytrvalý, niekedy však svoju snahu až prepína, a to najmä vtedy, keď detektív Bergmann zápasí so svojimi osobnými démonmi a opakovane rekapituluje mnohé fakty týkajúce sa vyšetrovaného prípadu.

 

Pri pátraní po pravde zablúdi Tommy Bergmann s kolegyňou Susanne Bechovou aj do najtemnejších labyrintov ľudskej duše a autor tak predkladá celkom presvedčivý obraz ľudského šialenstva. Z detektívky sa tak v jeho podaní stáva skôr psychologický román, ktorý okrem trilerových scén, nevystavuje hlavných hrdinov iba psychologickej záťaži, ale aj psychoterapeutickému zápasu s vlastnými fóbiami a frustráciami.

 

Záver románu vytvára efekt otvorených dvierok, pretože vo voľnej sérii na knihu nadväzuje tretí diel s názvom Rozbúrená krv, ktorý slovenský vydavateľ plánuje vydať v lete 2017.

 

Pre DennikN.sk napísal Jozef Kuric