„Chlap na podlahe vyzeral na to, že ho niekto spracoval krompáčom. Že je to Charlie Brown, môj klient, som poznal podľa slameného klobúka, čo mal rozmazaný po hlave.“ Odpúšťal som práve pre takéto hlášky, že Marlowe bol ako taký tĺk. Na záver každej druhej kapitoly otvoril nezamknuté dvere. Dobre vedel, že tam nájde mŕtvolu a vzápätí upadne do bezvedomia po riadnej rane do hlavy. Nie, on v každej knihe nezamknuté dvere otváral.  Americká drsná škola, v ktorej dominoval nepoučiteľný detektív sólista Marlowe, má byť vraj predchodcom dnešnej severskej detektívky. No, skúsme myslieť spolu. 

Lavínu novodobej škandinávskej krimi literatúry, ktorá sa stala neopakovateľným literárnym fenoménom, spustil dnes už svetoznámy švédsky spisovateľ Henning Mankell (65). Nepíše len detektívky, ale aj hry a knižky pre deti. Mankellove diela preložili do 41 jazykov a vo svete sa predalo viac ako 40 miliónov výtlačkov. Najznámejšou postavou severského mága mysterióznych krimi románov je komisár Wallander. Jeho prípady sa stali predlohou pre rovnomenný a mega úspešný seriál britskej televízie BBC. Prvú knihu s komisárom Wallandrom napísal už v roku 1991. Volala sa Vrahovia bez tváre. Wallanderova popularita premenila zapadnuté švédske mestečko Ystad, kde umiestnil Mankell komisárov okrsok, na jednu z hlavných turistických atrakcií celej krajiny.

Ideme hľadať spoločné genetické znaky starého otca Phila Marlowa a vnuka komisára Kurta Wallandera. Marlowe komentuje svoj nový prípad slovami: „ Ani neviem, prečo som to vlastne vzal. Pretože som to nevedel ani ja sám.“ Komisár Wallander si počas vyšetrovania mysterióznych vrážd neustále kladie otázku: „Čo sa to stalo so švédskou spoločnosťou?“  Američan je uštipačný cynik, ktorý neznáša rovnako políciu ako gangstrov a je to drsný samotár s nesmiernym sklonom k pitiu: „...ja som sviatočný pijan, taký, čo ide na jedno a zobudí sa v Singapure s riadnou bradou.“ Švéd je melancholický, uhundraný, samotársky policajný komisár, ktorý má ťažkosti s depresiami a zdravotnými problémami, a ktorého súkromný život je sled katastrof. Má hlboké sociálne a etnické cítenie. Marlowe dostane ako súkromné očko lukratívnu zákazku a potom sa len motá medzi americkou smotánkou a gangstrami. Wallander vyšetruje mysteriózne vraždy s odkazom na temnú a tajomnú minulosť, ktoré vyvolali neraz etnické spory, sociálne napätie či rodinné spory. Je teda jasné, že obaja majú k sebe podobne blízko ako tvrdenie, že slečna Marplová bola predchodkyňou komisára Rexa. Jediné, čo možno majú spoločné, sú gangstri. Aj keď porovnávať amerických gangstrov z prvej polovice 20. storočia s východoeurópskou mafiou je ako prirovnanie detektívnych schopností anglickej starej panny a viedenského vlčiaka.

V Mankellovom románe Psi z Rigy nájdu pri švédskom pobreží v člne v mrazivom objatí dvoch zločincov, ktorých zavraždila lotyšská mafia a poslala pohojdať sa na vlnách. Píše sa rok 1991. Všetko dostáva oveľa mrazivejší obrat, keď Wallandera zavolá lotyšská polícia do Rigy, aby im pomohol s prípadom.  Ocitne sa v cudzom mrazivom svete policajného dohľadu, všade cíti utajované hrozby a klamstvá. Len komisárova povestná vzdorovitá túžba po spravodlivosti a nenávisť voči zlu v každej forme vynesie pravdu na svetlo.

Pri čítaní dlho do noci mi klipkali oči od únavy. Vravel som si, že nedá sa inak, musím ísť spať. Po chvíľke prehadzovania som opäť zasvietil a pustil som sa do čítania, lebo som nemohol zaspať skôr, kým som nedočítal aspoň kapitolu. Celú knižku som ale porcioval ako stroskotanci jedlo a vodu. Naschvál som ju na jeden šup nedočítal. Aby som mal zajtra prečo žiť.  Psi z Rigy je zároveň taká kniha, že som niekedy musel prekonať sám seba a s veľkým strachom sa prelistovať na ďalšiu stránku, lebo som podvedome tušil, že mi tam Mankell pripraví niečo hrozivo strašne hrozné, ale nevedel som čo, lebo nič presné z kontextu deja nevyplývalo. Druhý román o komisárovi Wallanderovi odporúčam všetkým nadšencom severskej krimi, ako aj tým, čo chcú pochopiť, prečo sa severská detektívka zrazu stala celosvetovým literárnym fenoménom, ktorý nemá konkurenciu.

P.S. Jedna smutná správa na záver. Svetoznámy autor bestsellerov Henning Mankell má rakovinu. Oznámil to koncom januára 2014.  Avizoval, že bude dokumentovať skúsenosti s boja so zákernou chorobou. Podľa neho sa síce mimoriadne obáva, ale celkove si trúfa mať priebeh choroby pod kontrolou. Spisovateľ má nádory v krku a na ľavom pľúcnom laloku. Nie je však vylúčené, že sa mu rakovina rozšírila do iných častí tela. „Už veľmi zavčasu som sa rozhodol, že sa pokúsim o tom písať, veď napokon ide o bolesť a utrpenie, ktoré sa týkajú veľmi mnohých ľudí. Rozhodol som sa, že napíšem úplnú pravdu, ťažkosti boja, ale priblížim sa k tomu nie z hľadiska smrti, ale z pohľadu života," povedal statočný človek Mankell pre spravodajský portál The Local.

Milan Nemec pre Gorila.sk