„Technické nálezy dokazujú, že obeť kráčala cez obývačku, preč od neho, išiel za ňou a najprv ju bodol odzadu. Bodná rana jej v spodnej časti chrbta prenikla cez obličky. Možno preto susedia nepočuli krik.“
„Prosím?“
„To miesto je také bolestivé, že šok načisto paralyzuje obeť. Nevydá ani zvuk, ihneď stratí vedomie a zomrie. Nie náhodou preferujú túto metódu profesionáli pri takzvaných silent killings.“
„Aha. A čo stará dobrá metóda, priskočiť zozadu, zakryť obeti ústa a podrezať jej druhou rukou hrdlo?“
„Vyšla z módy a nikdy nefungovala. Vyžaduje si priveľkú koordináciu a istú ruku. Prekvapivo často sa stávalo, že si vojaci zarezali do ruky, ktorou držali ústa...“

Jedna z najlepších nesboviek, akú ste čítali. Prekladateľ Jozef Zelizňák súhlasí, podľa neho je „Jo Nesbo vo vrcholnej forme“. Novinka Nôž vás šokuje hneď niekoľkokrát, pretože dôjde k veľkým prekvapeniam, aké by ste nečakali...a ten záver. Budete šokovaní a nebudete chápať. Nesbo tak majstrovsky vystaval už dvanástu knihu v sérii s Harry Holeom, že sa nebudete vedieť dočkať ďalšej. Vychutnáte si ju do poslednej strany...

Prečo sa ľudia tak boja noža? Mali dva a pol milióna rokov, aby si naň zvykli a aj tak niektorí ešte nenachádzajú krásu v nástroji, čo im umožnil zliezť zo stromov. Lov, úkryt, poľnohospodárstvo, jedlo, obrana. Tak ako nôž berie život, zároveň ho dáva.

Harry Hole sa vracia do podnájmu na ulicu Sofies Gate, len o poschodie nižšie, než keď spoznal Rachel. Tentoraz neodišiel sám, vyhodila ho ona a zdá sa, že je po všetkom. Harry sa utápa v alkohole. Po jednej prepitej noci sa prebudí s rukami od krvi a oknom ako svet. Tých pár posledných hodín, na ktoré nemá ani len hmlistú spomienku, mu zmení život na nepoznanie a zrazí ho na kolená.

Udalosti naberú rýchly spád – je suspendovaný, čelí podozreniu z vraždy a po krku mu ide jeho úhlavný nepriateľ Svein Finne, ktorý vyliezol po dvadsiatich rokoch z väzenia a zdá sa, že svoje odporné zvyky nezmenil. No nebol by to Harry, keby si život ešte viac neskomplikoval – púšťa sa do vyšetrovania na vlastnú päsť.

Volá sa Svein Finne. Poznajú ho aj pod prezývkou Snúbenec.“
„Kto je to?“
„Deviant a vrah. Volajú ho Snúbenec, lebo oplodňuje svoje obete a zabíja ich, ak nie sú ochotné vynosiť jeho potomstvo. Ako mladý vyšetrovateľ som pracoval vo dne, v noci, aby som ho dostal. Bol môj prvý. A keď som mu zakladal putá, smial som sa šťastím.“
Harry si pozrel na ruky. „Vtedy som zrejme naposledy cítil toľkú radosť, že niekoho zatýkam.“

V dvanástej časti krimisérie si Harry Hole prejde dosiaľ najhorším osobným peklom a siahne na dno, z ktorého sa dá len ťažko odraziť. Nôž je fantastické severské krimi a Jo Nesbo opäť dokazuje, prečo je kráľom tohto žánru.
„Jo Nesbo je vo vrcholnej forme. V novom románe o Harrym Holem, ktorý sa celý odohráva počas zimy v Oslo, opäť posúva hranice napätia a vykreslenia psychológie svojich postáv. Pre milovníkov škandinávskej krimi je to povinná literatúra. A veľký pôžitok,“ tvrdí prekladateľ a veľký znalec severskej literatúry Jozef Zelizňák pre Knižný kompas, v ktorom je práve Nôž najväčším hitom týchto mesiacov.

Pozrite si, čo ešte hovorí o novej nesbovke:

Začítajte sa do novinky Nôž:

„Poznáš Paula Mattiuzziho?“ spýtal sa Aune.
„Hm.“
„Psychológ, odborník na vraždy a násilné trestné činy. Narába s ôsmimi základnými kategóriami vraha. V prvých siedmych nás nenájdeš, ale do ôsmej, ktorú nazýva traumatizovaný, sa pomestíme všetci. Vrahov z nás robí reakcia na jednoduchý, ale masívny útok na našu identitu. Útok urazí naše ja, nedá sa zniesť. Cítime bezmocnosť, nevieme sa brániť. Ak nezareagujeme, stratíme právo na existenciu či mužnosť. A samozrejme, neveru môžeš vnímať takto.“
„Ale z každého z nás?“
„Traumatizovaný vrah nemá jasné črty osobnosti ako ľudia v ostatných siedmych skupinách. Len a len v tejto skupine nájdeš vrahov, ktorí čítajú Dickensa a Balzaca.“
 Aune sa zhlboka nadýchol a potiahol si rukávy tvídového saka. „Nad čím si vlastne lámeš hlavu, Harry?“
„Podľa profesora Paula Mattiuzziho väčšina vrahov spadá do jednej z ôsmich kategórií,“ vysvetľoval Harry.
„Prvá. Chronicky agresívni. Nevedia kontrolovať svoje impulzy, ľahko sa rozčúlia, neznášajú, keď o nich rozhodujú iní, presvedčia samých seba, že násilie je legitímna reakcia a v kútiku duše radi zo seba uvoľňujú zúrivosť. Pri tomto type predpokladáte schopnosť vraždiť.“
Harry si strčil cigaretu medzi pery. „Druhá. Kontrolovane nepriateľskí. Málokedy prejavia svoj hnev, sú emočne rigidní a pôsobia ako zdvorilí a seriózni. Dodržiavajú pravidlá a vnímajú samých seba ako strážcov spravodlivosti. Môžu byť milí spôsobom, ktorí iní zneužívajú. Sú ako tiché tlakové hrnce, kde netušíte problém, kým nenastane výbuch. O týchto typoch potom susedia prekvapene hovoria, ako príjemne pôsobili.“
Harry škrtol zapaľovačom, priložil si ho k cigarete, vdýchol.
„Tretí. Urazení. Majú pocit, že po nich druhí dupú, že sa im nedostáva to, čo si zaslúžia, že vinou druhých neuspeli v živote. Živia v sebe zášť, najmä voči ľuďom, ktorí ich kritizovali alebo karhali. Berú na seba rolu obete, sú psychologicky impotentní, a keď z nedostatku iných spôsobov reakcie siahnu po násilí, zväčša sa orientujú na ľudí, voči ktorým cítia spomínanú zášť. Štvrtá. Traumatizovaní.“
Harry vypustil dym ústami aj nosom. „Vražda prichádza ako odpoveď na konkrétny útok na identitu vraha, ktorý je taký ponižujúci a neznesiteľný, že mu berie aj posledné zvyšky pocitu osobnej moci. Vražda je potrebná, aby nedošlo k zničeniu jadra existencie alebo mužnosti traumatizovaného. Ak poznáme vopred okolnosti, túto vraždu vieme predpovedať a zabrániť jej.“
Harry držal cigaretu medzi druhým článkom ukazováka a prostredníkom. Videl svoj odraz v malej, napoly vyschnutej kaluži, zarámovanej hnedým blatom a sivým štrkom.
„A potom zvyšok. Piata skupina. Obsesívny, nezrelý narcis. Šiesta. Paranoidný a žiarlivý na hranici šialenstva. Siedma. Za hranicou šialenstva.“
Harry si vrátil cigaretu medzi pery a zdvihol zrak.
„A ôsma kategória?“ spýtala sa Kaja, zavila sa do plášťa, prešľapovala v kamienkoch. „Profesor Mattiuzzi ju nazýva just plain bad & angry. Jednoducho úprimne zlý a nahnevaný. Akékoľvek kombo z prvej sedmičky.“

Milan Buno, literárny publicista
Foto: Stian Broch a Ikar