Spočiatku jednoduchý dej je každou ďalšou stránkou zaujímavejší. Básnikovi Tapanimu zmizne žena, investigatívna novinárka  Johanna, pár dní pred Vianocami. Ihneď ho napadne, s čím to jej zmiznutie súvisí. Osoba menom Liečiteľ, nadšený, ale radikálny ochranca životného prostredia, si šialeným spôsobom vybavuje účty. Vzhľadom k tomu, čo sa deje s prírodou, mu to vôbec nepríde šialené.

„Jeden štôs bol celý o Liečiteľovi. Na tejto kôpke boli aj všetky e-mailové správy. Johanna na papiere pripísala vlastné poznámky a na niektorých text napísaný jej rukou takmer celkom prekryl pôvodný. Celý štôs som bez čítania nadžgal do tašky, vstal som a zahľadel som sa na opustené pracovisko. Vyzeralo ako ktorýkoľvek iný pracovný stôl, neosobne a na nerozoznanie od milióna podobných. Napriek tomu som dúfal, že mi čosi povie, prezradí, čo sa stalo. Chvíľku som čakal, ale kancelársky stôl zostal kancelárskym stolom.“

Takmer nič nepomáha Tapanimu v pátraní. Počasie, počas ktorého sa dej odohráva, je hrozné. Opisy dažďa sú také detailné a depresívne, že nás môže sprevádzať úzkosť a ľútosť voči ľuďom, ktorí tam musia žiť. No sčasti nám môže byť úzko i z toho, že svet k takému počasiu skutočne speje. Nie je to príjemná predstava.

„A tak spoločné blaho dakedy v budúcnosti prehralo boj s ďalším, vždy väčším rodinným domom, s novším a novším autom, s televízorom s ešte väčšou uhlopriečkou, s vybavením domácností meniacim sa podľa ročných období, s prehrávačmi, ovládačmi, hriankovačmi, mixérmi, filtrami, vyhľadávačmi a isteže aj s každý týždeň obmieňanými súpravami oblečenia… Čo opäť len geometrickým radom zrýchľovalo špirálu skazy.“ Toto všetko Liečiteľ predpovedal.

Namieste je aj otázka – ak zvážime životné prostredie i postoj polície voči zločinom a celkovú kriminalitu v Helsinkách – či má zmysel Tapaniho zúfalé pátranie po manželke. Má, pretože ako sa prizná jednej žene pri jej hľadaní, „Nikdy som nikoho a nič nemiloval tak veľmi, ako ľúbim svoju ženu,“ počul som svoj hlas… Na tvár jej vystúpil úprimný úsmev a ja som pochopil, že tie oči patria jej, a nie Johanne.“

Občas nás kapitolka presunie do minulosti a ozrejmí nám spolunažívanie Tapaniho a Johanny. Tým pochopíme, že Tapani bez nej nemôže existovať. Postupne zisťujeme, že Liečiteľ je osoba, ktorú väčšina jeho známych pozná. Iba on nie.

Posledné kapitoly knihy Liečiteľ sú skutočnou lahôdkou. Ja som si román vychutnávala nielen preto, že som ho čítala pár dní pred Vianocami – tak, ako sa odohráva jeho dej. Rozhodne to pridalo na kvalite, ale vy preto  nemusíte čakať na ďalšie Vianoce. Prečítajte si ho hneď. Na záver na vás budú čakať milo nemilé prekvapenia, tak ako čakali na Tapaniho. Bojujte, dúfajte a pátrajte spolu s ním.

Karla Wachsmann, blogabcknih.sk