Či už sa príbeh odohráva v bližšie neurčenej budúcnosti, alebo na odľahlej farme, pochmúrnosť a tajomnosť si vás podmania a nepustia po poslednú stranu. A aj potom vo vás bude ešte chvíľu doznievať pocit, že s týmto svetom nie je niečo v poriadku. Nielen pre zločiny, ktoré sú dominantným motívom Tuomainenových kníh, ale pre vedomie, že na ne doplácajú predovšetkým nevinní. Aj aktuálna novinka Temný ako moja duša ponúka komplikované vzťahy a odkrýva ľudské nedostatky.

 

"Každý chce byť slobodný... Obviňujeme vlastnú minulosť, to, čo nám spravili, alebo nejakú vec či človeka, pre ktorého máme zábrany urobiť to, čo naozaj chceme. Sme radšej väzni, než aby sme na seba vzali zodpovednosť za vlastné oslobodenie."

 

Aleksi je odhodlaný dostať muža, ktorý ho pred dvadsiatimi rokmi pripravil o matku. Po jej násilnej smrti sa stal obeťou sociálnych služieb a vymenil niekoľkých pestúnov. Polícia vraha nikdy nechytila, hoci Aleksi je presvedčený, že vinníkom je milionár Henrik Saarinen. Je však natoľko mocný a vplyvný, že oficiálne úrady potrebujú na jeho vyšetrovanie viac než len vnútornú istotu raneného mladíka. Desať rokov po úmrtí Aleksiho matky došlo k zabitiu ďalšej mladej ženy... a teraz, dvadsať rokov po vražde, neznámy zločinec pravdepodobne udrie znova. Aleksi sa zamestná na Saarinenovej farme, aby ho dolapil a prinútil pykať. Veľmi rýchlo si padne do oka s jeho príťažlivou dcérou, no ani ona ho nedokáže zviesť z vytýčenej cesty. Navyše sama má značné emocionálne problémy, ktoré mu len vyrobia ďalšie nepríjemnosti. Aleksi postupne zisťuje, že jeho prvotné predstavy možno neboli celkom pravdivé a všetko napokon môže byť celkom inak. Saarinenove hlboké filozofické myšlienky, tajnosti okolo jeho šoféra či dlhoročnej gazdinej sa vynárajú na povrch zabalené do hutnej atmosféry osamelého statku, sychravej jesene a temných zákutí duše. Každá z postáv prechádza nevyhnutným osobnostným vývinom, zatiaľ čo Aleksi sa zmieta medzi nimi ako lístok vo vetre...

 

"Vrhol som sa dopredu a plecom som mu vrazil do boku. Strhol som ho so sebou. Usiloval som sa dosiahnuť mu na ruku, v ktorej držal nastreľovačku. Prudko sme narazili do steny, spadli sme na podlahu, nohy mi zostali pod tým chlapiskom. Usiloval som sa rukami zdvihnúť Saarinenovu ruku nahor. Bolo neskoro."

 

Dej románu Temný ako moja duša je vyrozprávaný z pohľadu hlavnej postavy, a to v dvoch rovinách - v súčasnosti a retrospektíve z Aleksiho detstva a mladosti. Ako som už spomenul, najväčšou devízou knihy je jej pochmúrnosť a ťaživosť. Za negatívum považujem Aleksiho dopátranie sa pravdy. Za účelom odhalenia zločinov sa infiltruje ako domovník na Saarinenovu farmu, čo samo o sebe poskytuje mnoho zaujímavých námetov. Avšak samotné vyšetrovanie sa vytráca kamsi do stratena a sám Aleksi nespraví prakticky ani jeden krok k svojmu cieľu. Všetko sa odvíja od ostatných postáv a ich činov a Aleksi sa na nich len zvezie. Toto mi trochu vadilo - akoby stačila len jeho prítomnosť a veci sa  začali po 20 rokoch hýbať samé od seba. Napriek tomu je kniha pestrým doplnkom severskej literatúry, nechýba v nej akcia, napätie a hrdina, ktorý nie je tradične z radov polície... 

 

Recenzoval Marek Zákopčan