Honba za spravodlivosťou
Sú dvaja, otec s dcérou. William Wisting je dlhoročný inšpektor v nórskom meste Larvik, Line Wistingová pracuje na oddelení krimi v miestnych bulvárnych novinách. Obaja sú odhodlaní viesť boj za spravodlivosť a obom sa v jeden deň môže zmeniť pracovný svet. Williama obvinia z úmyselného falšovania dôkazov v prípade starom sedemnásť rokov, Line sa ako prvá dostáva k telu neznámeho zavraždeného muža. Súvisia tieto dva prípady spolu? Podarí sa dcére očistiť otcovo meno a zachrániť ho od väzenia?

Vyšetrovanie na vlastnú päsť prináša nové svetlo do dávno zabudnutého prípadu. Mladú Cecilie Lindeovú uniesli, po niekoľkých týždňoch našli len jej mŕtve telo. Wisting bol presvedčený, že vraha našiel, nasvedčovali tomu všetky dôkazy. Tie sa však po prepustení obvineného na slobodu ukázali ako nepravé. V rovnakom období sa polícia zaoberala ešte jedným podobným zmiznutím. A teraz, po sedemnástich rokoch, je ďalšie dievča nezvestné.

Zatiaľ čo na Wistinga poľujú médiá a nadriadení, on sa rozhodne únosy objasniť a zároveň nájsť skutočného falšovateľa z radov polície. Oporu nachádza v hŕstke kolegov a vo vlastnej dcére, i keď tá stojí na opačnej strane barikády. Začína sa honba za spravodlivosťou, pri ktorej zohráva dôležitú úlohu čas. Do uzávierky novín totiž ostáva len pár hodín.

Bez nadbytočných slov
Svet policajného vyšetrovania a svet novinárskej práce sa v knihe prelínajú z kapitoly na kapitolu. Na prípad sa tak čitateľ pozerá z dvoch uhlov, pričom oba sú vyrovnane zaujímavé, pôsobia nenásilne, a najmä – udržiavajú v napätí. Poľovné psy majú však najväčší benefit práve v detailoch, ktoré hodnoverne opisujú vyšetrovacie postupy a prostredie. Spisovateľ Jørn Lier Horst totiž pôsobil niekoľko rokov ako policajt, čo je z knihy cítiť. V Poľovných psoch nenájdete žiaden vykalkulovaný gýč a preexponované záhady, ktoré by mohli čitateľa šokovať.

Autor akoby písal len o tom, čo je pri objasnení vrážd treba. Príležitostne zachádza aj do súkromia hlavných hrdinov, ale drží si odstup. Nepoužíva slová „navyše“, nezaťahuje čitateľov nesprávnym smerom a neodlákava ich inými „prebytočnými“ témami. Výsledkom je pútavé čítanie, pri ktorom sa čo najrýchlejšie snažíte dostať k posledným stranám a zistiť pravdu. Tento štýl písania má svoju nevýhodu – kniha pôsobí azda až príliš prázdno. Neobsahuje nič na zamyslenie, nevykresľuje hlbšie psychológiu postáv, čo občas môže spôsobiť ťažkú uveriteľnosť ich rozhodnutí. Poľovné psy sú tak príjemnou oddychovkou pre tých, ktorí sa rovnako ako autor aj pri vraždách radi držia strohej reality.

Hodnotenie Pravdy: 3,5/5

Zdroj: Katarína Holetzová, Pravda.sk