Jørn Lier Horst napríklad do svojich kníh vkladá skúsenosti z kriminalistickej práce. Donedávna totižto pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. Jeho realistický a vecný prístup mu umožnil, aby sa vyhol mnohým žánrovým klišé, vďaka čomu sú jeho detektívne príbehy silné a zároveň uveriteľné. Ocenili to nielen čitatelia, ale aj kníhkupci a odborné poroty. Za knihu Poľovné psy, z deväťdielnej série kníh s inšpektorom Williamom Wistingom, získal Rivertonovu cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj Sklenený kľúč, čo je cena pre najlepšiu škandinávsku detektívku.

 

Inšpektor William Wisting je policajt s tridsaťročnou praxou. Je hviezdou nórskej kriminalistiky až do dňa, keď sa objavia podozrenia, že v prípade spred sedemnástich rokov podstrčil falošné dôkazy s cieľom usvedčiť páchateľa. Prípad sa týkal únosu a vraždy mladého dievčaťa Cecilie Lindeovej. Z niekdajšieho hrdinu sa razom stáva policajný renegát. Je suspendovaný, vyšetrovaný a jeho fotografie spolu s palcovými titulkami zapĺňajú titulky bulvárnych médií. V jednom takomto médiu pracuje aj jeho dcéra Line. Jej pracovnou oblasťou je tiež svet zločinu. Takže otec a dcéra majú v podstate rovnakú sféru pracovného záujmu. On prípady vyšetruje a dcéra o nich zase kvetnato píše, napriek tomu z nich autor vytvoril unikátnu dvojicu.

 

Stane sa tak práve v čase, keď sa rozbieha mediálny hon na Williama Wistinga. Sedemnásť rokov starý prípad sa dostáva na titulku aj v dcériných domovských novinách. Pred uzávierkou sa však objaví nová vražda osamelého muža. Line sa ako investigatívna novinárka horlivo ujíma tohto prípadu, no zároveň ju ženie aj snaha získať nové krvavé a beštiálne detaily v nádeji, že sa jej podarí vytlačiť z titulky kompromitujúci článok o jej otcovi. Vlastné pátranie v starom prípade začne aj otec William Wisting, s cieľom očistiť svoje meno. Novootvorený románový „prípad Cecilia“ nápadne pripomína na Slovensku pertraktovanú kauzu Cervanová. Odsúdený je na slobode a dôkazy proti nemu sú spochybňované.

 

Tým, že do celého príbehu vstupujú aj médiá, sa z detektívky stáva aj výborný thriller so žurnalistickým pozadím. Medzi riadkami sa rozohráva diskusia o vplyve a podstate médií. Nie je však spochybňovaná úloha tlače, teda byť akýmsi strážnym psom. Pranierované sú skôr komerčné záujmy novín v kontraste s etikou a pravdou, snaha po senzáciách, necitlivosť médií voči obetiam zločinov a pozostalým, čím sa zo strážnych psov, stáva skôr svorka psov poľovných.  

 

Udalosti naberú rýchly spád, keď zmizne ďalšie mladé dievča. Prípady zmiznutých dievčat sa nápadne podobajú, no vina predchádzajúceho páchateľa je spochybnená. Do popredia sa dostávajú možné motívy zločinov. Môžu ním byť žiarlivosť, pomsta, zisk, žiadostivosť, napätie, vylúčenie z komunity, fanatizmus alebo vražda, ktorá má prekryť iný zločin. Podľa Wistinga sa vraždy zo žiarlivosti a pomsty odhaľujú najjednoduchšie, napätie ako motív sa vyskytuje zriedkavejšie, no najťažšie sa riešia zločiny, ktoré zahladzujú stopy po iných zločinoch. Pri tomto type kriminálnej činnosti vzniká totižto neprehľadná pavučina, ktorá sa rozplieta ťažko a s odstupom rokov ešte ťažšie. Je tomu tak aj v tomto príbehu.

 

Vyšetrovanie otca a dcéry však nachádza postupne spoločné body, pričom v starostlivo vybudovanom príbehu sa naplno prejavujú autorove pracovné skúsenosti, či už ide o policajné postupy alebo profiláciu postáv. Poľovné psy hodnotím ako skvelú detektívku, ktorá nemá tendencie šokovať násilnými scénami a prvoplánovým násilím. Je akoby zo života, pretože ako sa na základe mediálnych správ ukazuje, aj takéto príbehy píše život.

 

Zdroj: blog.sme.sk, Jozef Kuric