William Sandberg, päťdesiatpäťročný kryptológ, sa vážne chcel zabiť. Nebol to iba zúfalý výkrik do tmy. Namiesto toho však leží v nemocnici, plne pri vedomí, možno trochu slabý, avšak neschopný zabrániť neznámym mužom, aby ho uniesli priamo z jeho lôžka. William sa o svoj život nebojí, to je asi každému jasné. Už onedlho však zistí, že životov je v tomto prípade v stávke oveľa, oveľa viac.   

 

Frederik T. Olsson nie je ani tak spisovateľ, ako pomerne známy scenárista, takže asi nikoho neprekvapí, že boli na knihu zakúpené filmové práva ešte pred tým, než vôbec vyšla. Aj keď to s tým nemusí zvlášť súvisieť, dáva mi to proste logiku. Pri čítaní však určite viacerí uznáte, že by sa tá dychberúca akcia a šokujúce odhalenia na plátne v knihe naozaj krásne vynímali.  

 

Reťazec skazy snáď ani nemá úvod. Rovno vás to vhodí do deja presne tam, kde by si prial pristáť každý človek, ktorý nemá veľa trpezlivosti s dlhokánskymi introdukciami a uprednostňuje, keď sa takmer hneď začne niečo diať. Práve tento výskok na rozbehnutý vlak však u čitateľa zároveň spôsobí menší zmätok – nevieme, čo sa deje, kto sú všetky tie postavy, ktorá z nich je dôležitá a ktorá až tak nie. Hneď na začiatok sme zavalení obrovským množstvom dôležito sa tváriacich informácií a všetky sa ich naraz snažíme spracovávať v hlave. Lebo...čo ak nám niečo ujde? To u mňa po niekoľkých stranách vyvolalo frustráciu, chvíľu som sa jednoducho nedokázala s dejom zladiť a všetko išlo akosi pomimo mňa.  

 

Akonáhle sa trochu zorientujeme a akonáhle sa pán Olsson rozhodne poskytnúť nám aspoň nejaké vysvetlenia, môžeme sa pripraviť byť úplne pohltení. Tento rodený Švéd dostal vynikajúci nápad, keď sa rozhodol napísať knihu plnú kódov a šifier a prepojiť ju s jedným z najznámejších a najkomplikovanejších kódov na zemi – s kódom DNA. Pridajme k tomu smrteľný vírus a zaujímavé ľudské osudy a dostaneme príbeh, ktorý je skutočne ťažké pokaziť.  

 

To, či sa vám Reťazec skazy bude páčiť alebo nie, nezáleží ani tak na vašich žánrových preferenciách, než na vašej aktuálnej nálade čítať niečo napínavé a silne dejovo orientované, v porovnaní s inými knihami, ktoré sú možno trochu viac zamerané na vzťahy a psychológiu postáv. 

 

Olssonov štýl písania má veľmi ďaleko od jednotvárnosti a repetitívnosti , avšak niekedy máte pocit, že sa možno snaží až príliš. Výhodou (alebo možno aj nevýhodou) tejto knihy je, že samotný dej, jeho spád a dynamika, sú hlavným ťažným koňom a prostriedkami, ktoré primárne držia čitateľovu pozornosť. Viac tu už skutočne netreba špekulovať, rôzne „štylistické parádičky“ sú viac-menej prehnané. To je vlastne mojou asi jedinou výčitkou – príbeh vás natoľko pohltí, že všetky pokusy dodať mu šťavu pôsobia skôr rušivo a odvádzajú našu pozornosť od toho podstatného: od lúštenia kódov, od zachraňovania ľudstva, od užívania si nespočetných zvratov a prekvapivých odhalení. To je to, prečo je táto kniha taká výborná a prečo, ako to raz dotiahne na filmové plátna, určite zožne obrovský úspech.

 

Nenechajte sa odradiť hrúbkou knihy ani tým, že sa jedná o autorovu knižnú prvotinu. To prvé vám prestane vadiť po hodine čítania, to druhé ani nepostrehnete. Reťazec skazy je rozhodne niečo, čo si budete chcieť pridať na zoznam vašich prečítaných kníh.