Opäť sa stretávame s Henrikom HP Peterssonom, ktorý sa tentoraz usiluje držať čo najďalej od Hry. Potajme však aj dúfa, že si ho opäť nájde a ani netuší, že ho už dávno má. Zamotáva sa do problémov, ako náhle sa stretne s Annou Argosovou, bohatou a skúsenou ženou, o ktorej vlastne nič nevie.

 

Život Rebecci Norménovej sa zdá spočiatku skvelý. V policajnej brandži získala povýšenie a to, čo bolo, ju už netrápi. Minulosť je preč. Môže si užívať súčasnosť, ale jej radosť netrvá dlho. Zistí, že prostredníctvom webovej stránky o nej niekto píše, občas aj veľmi súkromné veci. Netuší kto, netuší prečo. Vie len, že v tej chvíli sa nevyplatí nikomu dôverovať. 

 

V tej chvíli sa nevyplatí nikomu dôverovať 

 

„Rebecca sa obrátila, hľadala muža so zbraňou, zakliesnila sa medzi sedadlá, pripravená strieľať. Oko zaostrila na hľadáčik, prst na spúšti...

No jediné, čo videla za autom, bol neprehľadný červený mrak, ktorý zastieral celý svet.“

 

Príbeh Henrika a Rebecci nám ukazuje, aké je ťažké žiť v prítomnosti a začať úplne od začiatku, keď je tvoj život prenasledovaný tým, čo si spravil kedysi dávno. Aké je potrebné robiť správne rozhodnutia, lebo svet je nekompromisný a ľudia vás odsúdia už kvôli jedinému prešľapu. A to len preto, že sú ovládaní a ani o tom netušia. 

 

Ľudia vás odsúdia už kvôli jedinému prešľapu

 

Táto kniha je oproti predchádzajúcej omnoho pokojnejšia. Tu sa treba zamýšľať nad pravdivosťou jedného vymysleného príbehu. Nemôžem tvrdiť, že chýba akčnosť, pretože tá sa tu nachádza. Nie však v takom množstve, ako by možno niektorí čakali. Toto dielo nám dáva priestor na postupné spracovanie informácií, ktoré sme získali už v prvej knihe. Aj keď je to už ďalšia kapitola života hlavných postáv, jedno v nej zostáva nemenné. Hra. 

 

Tu sa treba zamýšľať nad pravdivosťou jedného vymysleného príbehu

 

Autor nám prostredníctvom knihy dáva možnosť uvažovať nad mnohými vecami. Skvelé myšlienky sú dopĺňané opismi situácií a nechýbajú ani pocity, ktorých je však pomenej. Človeka to však neodradí od čítania, lebo bude natoľko zaujatý dejom. Ten sa od začiatku do konca poriadne zamotáva a keď čitateľ čaká rozuzlenie, dočká sa akurát tak dobre pomotaného uzla nevyriešených problémov. S trochou nadávania sa však cez to prenesie a bude netrpezlivo čakať na ďalšie pokračovanie, pretože práve táto kniha je príbehom reality.

 

„,Presne tak! Sme čoraz závislejší od toho, aby nám iní potvrdili, akí sme šikovní, pekní a múdri. Ako skvelo žijeme s manželom či manželkou, aké máme úžasné deti, akí sme šťastní na rozdiel od iných. Od tých, ktorí nemajú zmysel pre humor, jedia nesprávne jedlá, bývajú na nevhodnom mieste, zle vychovávajú svoje deti alebo majú pomýlené názory.´“

 

Ak ste čítali prvú knihu, tak neváhajte a určite siahnite aj po tejto. Je to síce trochu iná šálka kávy, ale určite si prídete na svoje. Objavuje sa tu dokonca o niečo viac lásky, čiže postavy nepôsobia bezcitne. Ale aj láska zostáva zobrazená v realistickej podobe, takže si nie som istá, či to môžeme nazývať láskou.

 

„Talent na klamanie, zvádzanie a manipuláciu je pre psychopata prirodzený.

My ostatní musíme trénovať, aby sme v tom boli dobrí...“

 

Anders de la Motte otvára brány ovplyvňovania nevinných ľudí a dokonale zobrazuje, ako to funguje vo svete, ktorý si vymyslel. Otázkou však zostáva, či si ho naozaj vymyslel.