Ak sa s takýmto popisom osoby stretne čitateľ už v úvode detektívky, tak ho to určite rozruší. Možno kriminálkami otupeného čitateľa menej, no ak má za sebou rodičovské skúsenosti, tak v hryzení vlastných pier by sa kvalifikoval aj na majstrovstvá sveta. Napriek zatajenému dychu pregĺgne a skúsi uveriť, že toto mu nemohla predsa urobiť ženská autorka, aj keď u tých severských spisovateľov, si už zvykol na všetko. A tak číta ďalej, pretože prestíž autorky v škandinávskom priestore je zárukou kvalitnej detektívky. A po pár stranách si skutočne vydýchne, pretože stratená malá Ranghild Albumová žije. Však čo by sa jej tak mohlo stať na nórskom vidieku, v malej obci pod horami, kde sa deti môžu bezstarostne hrávať a rodičia sa neboja púšťať ich von bez dozoru.

Práve zatúlaná Ranghild je však jedným z prvých svedkov toho, že aj v tom najidylickejšom prostredí, môže niekto zobrať život niekomu druhému, a to aj človeku, ktorého pravdepodobne dôverne pozná. Na brehu miestneho jazera totižto objaví mŕtvolu ženy. Nahé telo ležalo na boku v schúlenej, v takmer fetálnej polohe. Telo bolo čisté a suché. Vrch tela prikrývala suchá bunda a zvyšné mokré oblečenie bolo poukladané na kôpke za chrbtom nebohej.

Tak predsa vražda, povie si po napätí túžiaci čitateľ. Nič prekvapivé, keďže drží v rukách detektívku Neobzeraj sa. No našťastie nezomrelo malé dieťa, ševelí vnútorný hlas. Niežeby smrť ženy bolo menšie zlo, ale predsa len, na násilie, ktoré bolo spáchané na deťoch je absolútna väčšina psychicky zdravých dospelých, oveľa citlivejšia. Pričom precitlivenosť sa často mení na pochopiteľný a ospravedlniteľný hnev. Je to dokonca prvok evolučnej výbavy mnohých živých organizmov. Kým v prípade vyšších druhov ide hlavne o zachovanie druhu, u ľudí sa pridružujú aj vyššie city. Dodáva vnútorný hlas.

Čitateľ sa však nepotrebuje zamestnávať evolučno-antropologickými teóriami. Je prosto iba nedočkavý a túži pomaly rozplietať tento záhadný kriminálny príbeh. Veď obeťou bolo plavovlasé, mladé, dobre pestované a vyšportované žieňa. Osoba s dobrým zázemím, ktorú v obci každý poznal ako milú, slušnú, veselú, no od určitého obdobia introvertnú dievčinu, ktorá stíchla, keď vyrástla a všetky šaty jej boli malé. Bez skúseného vyšetrovateľa si však ani nepípne, a preto na scénu prichádza inšpektor Sejer.

Sejer pristupuje k vyšetrovaniu vraždy ako kriminalista zo starej školy. V prvom rade sa veľa pýta. Otázkami zamestnáva nielen jej rodičov, ale aj priateľky, susedov, učiteľov a ostatných obyvateľov obce. Na zozname má štyridsaťdva mien, zaklope a vstúpi do 21 domov. Celkovo vypočuje až stovku osôb, no nikdy nerobí unáhlené závery.

Uvedomuje si, že v obci, kde ľudí spájajú priateľské alebo rodinné putá, musí postupovať veľmi opatrne. Kým obvinenie sa vždy rodí poľahky, biľag domnelej viny nevinného sa zmýva ťažko. Obzvlášť v komunitách, kde každý každého pozná. Aj najbližší susedia vidia zrazu v tom druhom vražednú mašinu. S nedôverou sledujú svojich susedov, pevne objímajú svoje deti a už sa im nezdá bezpečný ani vlastný dvor. Sejer preto počúva, sleduje sociálnu sieť vzťahov, rozmotáva pavučinu na pohľad vzájomne nesúvisiacich príbehov, a tak za fasádou zdanlivo usporiadaných životov, odhaľuje nejedno temné tajomstvo.

Tieto rodinné tajomstvá sa stávajú potenciálnymi vražednými motívmi. Núka sa žiarlivosť, pomsta alebo roky prehliadané násilie v rodine. Severania sa totižto neboja ani príbehov, ani tabuizovaných tém. Aj v prípadoch, keď ide iba o detektívku. Príťažlivosť kriminálnych príbehov Nórky Karin Fossum je však okrem iného aj v ich uveriteľnosti, dokonca až takej, že by sa pokojne mohli odohrávať v našom susedstve.

O autorke
KARIN FOSSUM (1954) je autorkou mimoriadne úspešnej série detektívnych románov o inšpektorovi Sejerovi, za ktorú získala viacero prestížnych ocenení. Autorka ako dvadsaťročná debutovala oceňovanou zbierkou poézie, nasledovali dve poviedkové knihy, prelomom však bola jej kriminálna séria o inšpektorovi Sejerovi, ktorej písanie prerušila zatiaľ len jedným románom z iného prostredia.

V sérii inšpektor Sejer v slovenskom preklade zatiaľ vyšli dve knihy:
Evino oko (I.), Neobzeraj sa (II.)

Karin Fossum: Neobzeraj sa,Vydavateľstvo: Premedia, 2014, Preklad: Zuzana Demjánová

Jozef Kuric, blog.sme.sk