Najnovší diel série s názvom Súmrak sa vracia na začiatok vyšetrovateľovej kariéry, no tým sa však autorova hra s časovou retrospektívou nekončí.

Čitateľ sa už v úvodných kapitolách prenáša cez tri časové obdobia, pričom tento chronologický prechod je až prekvapivo ľahko prijateľný, a hlavne pri čítaní nepôsobí umelo a rušivo. Takže hoci sa Súmrak začína v roku 2016, prostredníctvom Wistingových spomienok sa navraciame aj do roku 1983, keď ako začínajúci policajt participoval na jednom zo svojich prvých prípadov.

Hlavná postava sa viac-menej náhodne ocitá ako mladý neskúsený strážnik v priamej akcii počas prenasledovania bankových lupičov, no vyšetrovania sa aj tak ujmú jeho skúsenejší kolegovia. Náhoda však v jeho prospech zapracuje aj druhýkrát, keď ho kamarát požiada o priateľskú službu, ktorá sa týkala obhliadky starého auta z kategórie veteránov, zaparkovaného v starej stodole.

Wisting sa opäť nečakane dostane na stopu iného zločinu, ktorý siaha až do roku 1925, a tak povedľa osemdesiatych rokov ožíva aj rozprávanie o rokoch dvadsiatych, pričom to, čo vyzeralo ako nevysvetliteľná záhada sa postupne odhaľuje ako zločin s rovnakými pohnútkami, aké motivujú páchanie trestných činov v každej dobe.

S minulosťou nie je prepojený iba príbeh, ale aj samotná forma románu, ktorý je napísaný v duchu klasickej detektívky. Rozuzlovanie starého prípadu sa tak naplno uskutočňuje vďaka logickým úvahám a intuícií detektíva, a tiež na základe rozhovorov s ešte žijúcimi svedkami. V tejto rovine sa autorovi tiež podarilo veľmi názorne ukázať, ako hocijaká banalita dokáže zmariť celé vyšetrovanie a odsunúť ho tak do kategórie „nevyriešené prípady“. V tomto prípade bola na vine zle chápaná lojalita svedkov, ktorí lož chápali iba ako nevinné prikrášlenie pravdy. V tom je však negatívna podstata každej lži. Zahladzuje chyby druhých a na spravodlivé vyšetrovanie pôsobí zhubne.

S odstupom času však aj takéto klamstvo stratí svoju silu, keďže už nemôže nikomu pomôcť a ani ublížiť, a preto sa vyšetrovateľ v inej dobe, ocitá v úplne inej pozícii. Na takomto základe je postavený aj najnovší Horstov román, ktorý je výborným oddychovým čítaním, pretože autor sa na jednej strane nevyžíva v preexponovanom násilí a na druhej strane dokáže udržať dej v objeme, ktorý neunavuje ani rozsahom, a ani prebujnenosťou dejových liniek.

Jozef Kuric pre Blog DenníkN.