Po Hypnotizérovi a Zmluve podľa Paganiniho sme sa opäť dočkali. Úžasný Joona Linna, nevídaný kriminálny prípad a takmer štyristo strán naplnených strachom, neistotou a pátraním. Z Hypnotizéra čitateľom padli sánky, Zmluva podľa Paganiniho mierne sklamala. Ako to bude so Svedkyňou ohňa? Očistí Keplerovo meno, alebo ho nadobro pochová?

V domove pre mládež s poruchami správania sa v jednu noc udejú dve vraždy. Podozrivou je Vicky Bennetová, jedna z chovankýň, ktorá v tu noc z domova zmizla a vo svojej izbe nechala jasné stopy. Krvavú posteľ a kladivo, o ktorom všetci predpokladajú, že bolo vražednou zbraňou. Inšpektorovi Joonovi Linnovi sa to však veľmi nezdá. Jeho odhady nadobúdajú na intenzite v momente, keď sa s políciou spojí Flora Hansenová. Doposiaľ len predstierala, že je médium a organizovala falošné seansy. Teraz však začína mať vízie. Vie, že vražednou zbraňou nebolo kladivo a presne identifikuje časť tela, z ktorej obeť vykrvácala. Joona Linna sa chopí šance a chce všetkých presvedčiť, že Vicky Bennetová je obvinená neprávom.

„Joona stál na dvoch doskách pri stolíku, zrejme na tom istom mieste, kde pred niekoľkými hodinami stál aj vrah. Dievča sedelo na stoličke na druhej strane stola. Joona skúmal vzory vytvorené krvavými škvrnami, otočil sa a všimol si krv úplne hore na stene. Páchateľ švihol veľa ráz zbraňou dozadu, aby úder získal silu, a vždy, keď zbraň pri novom údere zmenila smer, zanechala za sebou ďalší striekanec.“

Po dvoch prečítaných knihách by som túto dvojicu autorov spoznala aj so zavretými očami. Na začiatku žiadne omáčky, ide sa priamo na vec a príbeh napreduje hneď od prvej stránky. Častý nežiaduci účinok severských kriminálok – pletúce sa krkolomné mená sa tu, našťastie, nevyskytuje. I keď sa tu objavuje mnoho postáv, od prvej kapitoly nám je jasné, kto je kto a tak to aj ostane až do konca.

Svedkyňu ohňa by som charakterizovala ako zmes dvoch predchádzajúcich kníh. Nesie v sebe dych berúce čaro Hypnotizéra aj zápornú stránku Zmluvy podľa Paganiniho – niektoré pasáže boli trochu pritiahnuté za vlasy, alebo zbytočne zdramatizované, čo knihe uberalo na hodnovernosti. Pri Keplerovi ma taktiež fascinuje skutočnosť, že nám vraha odhalí približne osemdesiat strán pred koncom. Vtedy sa len pýtam, či je toto zistenie konečné, či opäť nie sme trochu ťahaní za nos a očakávam obrovské prekvapenie na konci. Nič také sa tu však neudeje. Posledné desiatky strán nám len vysvetľujú to, čo bolo predtým zahmlené a spájajú niekoľko dovtedy bezcenných faktov dokopy. Dvojica autorov si v tretej knihe tiež našla viac času na svoju hlavnú postavu Joona Linnu. Na konci si vďaka krátkemu vyrozprávaniu jeho minulosti pripravujú živnú pôdu pre ďalší knižný hit.

Nevyspytateľný dej, cit pre detaily, prešpekulovaná, no stále ľahko vstrebateľná zápletka a koniec, ktorý väčšine z nás otvorí ústa od prekvapenia. Veľdielo Hypnotizér to síce nie je, no v istých častiach mu môže aspoň konkurovať. Ak vám pri mene Lars Kepler naskakujú zimomriavky a mozog očakáva príval adrenalínu, nesmiete túto knihu prehliadnuť. Čaká vás v nej všetko, čo má dobrá kriminálka obsahovať.

Martina Melišková, čítaj.to