Mohlo by sa zdať, že Severania majú na písanie detektívok a knižných thrillerov tie najvhodnejšie prírodné podmienky. Krátke letá, pochmúrne počasie, lesy a zima sú samozrejme tie najlepšie kulisy nielen na čítanie, ale aj písanie literatúry.

Zima sa blíži (Winter is Coming), zaznelo by zo Severu v už kultovej Hre o tróny, no v knihe Na zimu zatvorené, nemá zima nad nórskym pobrežím až takú mysterióznu podobu, hoci hrá jednu z hlavných úloh.

Od Severného mora sa k pobrežiu blíži hustá hmla, z mora tiahne chlad a po mori prichádza zlo, ktorého podstata však pramení mimo prírodných zákonov. Na pobreží sa chatári pripravujú na zimnú sezónu. Aj Ove Bakkerud sa chystá stráviť na chate posledný pokojný víkend, kým ju zavrie na zimu. Pokoj mu však nie je dopriaty. Jeho a aj susedné víkendové obydlia sú totižto vykradnuté a v bezprostrednom susedstve sa Ove stane svedkom vraždy.

Túto násilnú smrť však v médiách zatieni iná záhadná udalosť.
Z neba padajú mŕtve vtáky, ktoré divákov a čitateľov zaujímajú viac ako obyčajné vlámačky drevených zrubov. Polícia však pred médiami tají informáciu o nájdení záhadného mobilného telefónu, v ktorom okrem dvoch správ, neboli žiadne prichádzajúce ani odchádzajúce hovory. Prichádzajúca SMS-ka obsahovala text „2030“ a odoslaná bola v znení: I am here.
SIM karta bola registrovaná u španielskeho operátora, pričom ďalším vyšetrovaním sa zistí, španielska stopa nie je jedinou zahraničnou stopou tohto nórskeho prípadu.

Na miesto vraždy je povolaný, pre niektorých slovenských čitateľov už známy, inšpektor William Wisting.
Jeho autorom je Nór Jørn Lier Horst, ktorý pred kariérou spisovateľa pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. V slovenskom preklade už vyšli jeho novšie knihy Poľovné psy a Jaskynný muž.

Detektívny román  Na zimu zatvorené bol však prelomom v jeho spisovateľskej kariére. Jørn Lier Horst zaň získal Cenu nórskych kníhkupcov a odvtedy patrí k najprekladanejším nórskym autorom.

Výborná severská detektívka skutočne nemusí mať iba nálepky: šokujúca, mrazivá a temná. Horst toto konštatovanie opäť potvrdzuje. To, čo na úvod vyzerá ako záhada a neprehľadné klbko, sa postupne veľmi prirodzeným tempom rozplieta, až do takej podoby, že na koniec by to mohol byť prípad aj z našich policajných zvodiek.

Wistingov prípad by sa pokojne mohol odohrať aj u nás v nejakej chatovej oblasti. Horst sa neuchyľuje k prvoplánovému psychopatickému násiliu. Reťazec skutočných motívov aj v tomto prípade pramení v tých najbežnejších ľudských pohnútkach, ako sú napr. peniaze a túžba po bohatstve. Autor sa neostýcha použiť ani motív vraždy z afektu, ktorú však prekryje množstvom rovín, pričom ako býva u severskej detektívky zvykom, nevynechá ani sondáž do konkrétneho sociálno-patologického problému. V tomto konkrétnom prípade dokonca s cezhraničným kontextom. Podobne ako Mankellov hrdina Wallander (Psi z Rigy), aj Horstov Wisting musí hľadať súvislosti svojho prípadu mimo Nórska.
Vyšetrovanie prípadu ho zavedie do litovského Vilniusu, a tak sa čitateľovi ujde aj zaujímavý pohľad Nóra, na postsovietske reálie.

Jørn Lier Horst mi ako autor detektívok vyhovuje. Čítaniu jeho románov venujem pár hodín, a hoci ide o kriminálny žáner, čas strávený pri jeho knihách považujem za oddychové čítanie, počas ktorého si dej predstavujem ako 90 minútový filmový thriller.

Recenzoval Jozef Kuric, dennikn.sk