Ak máte radi skvelé severské detektívky, navyše z jedinečného prostredia, siahnite po novinke Nevidený. Odohráva sa v kulisách švédskeho ostrova Gotland, ktorý leží v Baltskom mori. Vždy mal úrodnú zem, vyrábali sa tam kvalitné šperky, podľa objavených pokladov to bol bohatý ostrov. A teraz sa tam prenesieme v detektívke od autorky, ktorú označujú za kráľovnú švédskeho krimi.

Gotlandské skoré leto je v najkrajšom rozpuku, blížia sa prázdniny a turistická sezóna. Helena a Per usporiadajú vo svojom letnom domčeku každoročný večierok, ktorý sa však končí žiarlivou hádkou. Helena sa neskôr vyberie na prechádzku a v rannej hmle niekoho stretáva...

Neskôr ju nájdu na pláži brutálne zavraždenú. Krátko nato sa nájde mŕtvola druhej mladej ženy, ktorú zabili podobným beštiálnym spôsobom. Medzi obyvateľmi ostrova a prichádzajúcimi letnými hosťami sa šíri panika.
Polícia vo Visby chce chytiť páchateľa ešte pred turistickou sezónou a prv ako vrah znova udrie. Komisárovi Knutasovi je jasné, že ide o rovnakého páchateľa, no o pátranie po sériovom zločincovi majú záujem aj médiá. Panika sa šíri.
Vyberá si vraj svoje obete podľa nejakého plánu?
A ak áno, kto bude ďalší na rade?

Nevidený je prvá časť úspešnej série švédskej autorky Mari Jungstedtovej o komisárovi Andersovi Knutasovi a Karin Jacobssonovej, ktorí v gotlandskej idyle vyšetrujú záhadné vraždy.
Remeselne veľmi dobre napísaná detektívka, skvele vystihnutá atmosféra ostrova a postavy, ktoré rýchlo prijmete. Navyše autorka ponúka uveriteľnú, reálnu detektívku bez wow efektov a nečakaných prekvapení, aby všetko do seba zapadlo. Skôr ukazuje, ako môžu detektívi tápať pri vyšetrovaní, ako médiá vedia nabúrať tento proces, ako sa polícia chytá každého stebielka, hoci aj od bežných ľudí.
Možno vám to bude pripomínať „pohodovejšie“ vyšetrovania a la William Wisting (séria od Jorn Lier Horsta) alebo vyšetrovanie inšpektora Gamacha z detektívok Louise Penny.
Z knihy sa predalo vo svete vyše 5 miliónov výtlačkov, len v samotnom Švédsku dva milióny a preložili ju do 14 jazykov.

Začítajte sa do novinky Nevidený:

Večer sa vyvíjal lepšie, než čakala. Pravdaže, bola napätá, lebo už dávno sa nevideli. Ale teraz sa uvoľnila. Po mimoriadne tuhom privítacom drinku, bielom víne k predjedlu, po niekoľkých pohároch červeného vína k teplému jedlu a portskom k dezertu sa nálada okolo stola zdvihla.
Kristian ešte raz zažartoval o svojom zamestnávateľovi a medzi stenami starého vápencového domu sa ozývali salvy smiechu.
Za oknami sa vlnili obilné lány a lúky, o niekoľko týždňov rozkvitnú vlčie maky. Za lúkami v posledných večerných lúčoch prebleskovalo more.
Helena s Perom si vzali zopár dní voľna a išli na sviatky na chatu na Gotland. V niektorý večer cez víkend sa zvyčajne stretávali s niekoľkými Heleninými priateľmi z detstva. V tento rok bol druhý deň Turíc jediný, keď to vyhovovalo všetkým, a tak sa stretli.
Na toto ročné obdobie sa nezvyčajne ochladilo na desať stupňov. Zavýjal silný vietor, fičal v korunách stromov.
Helena sa nahlas smiala na Perovi, keď zanôtil Gutesång, žartovnú pesničku o chalanoch z pevniny, ktorí na letnej dovolenke balili gotlandské kočky – tú pieseň ho naučila ona.
Okolo stola sa všetci pridali k refrénu; Helenina najlepšia priateľka Emma s mužom Ollem, susedia Eva s Rikardom a Beata s mužom Johnom, ktorý prišiel z USA a bol v spoločnosti nový. Jedine Kristian bol ešte vždy slobodný.
Krásavec, ale zrejme večný starý mládenec. Doteraz ani len s nikým nebýval, hoci už mal tridsaťpäť. Helena po rokoch premýšľala, ako sa to stalo.
V okenných výklenkoch horeli v liatinových svietnikoch sviečky, v kozube praskal oheň. Pes ležal na kožušine na kamennej podlahe, lízal si laby, nahlas vzdychol a zvinul sa v teplej žiare ohňa a svetla. Helena vyšla do kuchyne a otvorila zopár ďalších fliaš vína.
Mala rada tento skromný dom, od detstva sem chodila každé leto. Vlastne potrebovali byť s Perom sami, aby sa porozprávali. Stretli sa bez mobilných telefónov, počítačov alebo budíkov. Večera so starými priateľmi však nebola chyba, pomyslela si Helena a uvedomila si, ako veľmi jej priatelia chýbali.
Zo zamyslenia sa prebrala na to, že ju niekto hladí prstom po chrbte.
„Ako sa máš?“ Kristianov hlas za ňou sa ozval ticho a zaliečavo.
„Dobre,“ odvetila, keď sa otočila a strojene sa zasmiala.
„Ako sa máte naozaj, ty a Per?“
Opatrne ju uštipol do nosa.
„Ešte si s ním šťastná? Alebo...?“
„Ale hej. Keď človek nemôže dostať teba, získa druhého najlepšieho.“ Helena pred ním vyšla z kuchyne.
„Musíme si zatancovať,“ domáhala sa Beata, vyzerala vo vrcholnej forme. Odbehla od stola a začala sa vŕtať medzi cédečkami. Jednou z mála vymožeností, ktoré sa v izbe nachádzali, bol prehrávač. Absolútna podmienka, aby Per vôbec pomyslel na to, že v dome strávi viac ako deň.
Čoskoro znel z reproduktorov Håkan Hellström.

Milan Buno, knižný publicista