Autor, ktorý veľa šťastia vlastne nemal
Písal sa vtedy november 2004. A keď v roku 2005 vyšiel vo Švédsku prvý diel trilógie Muži, ktorí nenávidia ženy, stal sa bestsellerom.
" Ešte som nezažil, že by knihy autora, ktorému ešte nevyšla jediná kniha, čítalo vo vydavateľstve toľko ľudí. Hovoríme však o debute mimoriadne, vskutku mimoriadne kvalitného autora," povedal vydavateľ Svante Weyler.
" Knihy som písal len pre zábavu. A až v tretej časti sa jednotlivé nitky príbehu pospájajú tak, že čitateľ pochopí všetky súvislosti. Každá kniha zároveň funguje ako samostatný uzavretý príbeh," povedal zase Stieg Larsson v poslednom - a prvom rozhovore. Poskytol ho časopisu Svensk Bokhandeln, ktorý sa venuje knižnej kultúre, pred uvádzaním svojej detektívky na trh.
Vzdušný zámok, ktorý vybuchol, posledná časť trilógie Millenium priamo nadväzuje na druhú časť Dievča, ktoré sa hralo s ohňom.
" Tri knihy som napísal preto, lebo ma to bavilo. Od počiatku som mal pripravený materiál na päť pokračovaní. Písať detektívny román nie je zložité. Ťažšie sa tvorí článok s rozsahom päťtisíc znakov, kde musí byť každý riadok presný a podložený," pokračoval v rozhovore Larsson.
Trilógiu spája postava novinára Mikaela Blomkvista a postava geniálnej hackerky Lisbeth Saladerovej. Vo Vzdušnom zámku, ktorý vybuchol, si dcéra vyrovnáva účty s otcom, bývalým ruským agentom Alexandrom Zalačenkom.
" Rozvíjal som nápad z deväťdesiatych rokov. S kamarátom Kennethom sme ešte v tlačovej agentúre tvorili príbeh o detektívoch dvojičkách. Hovorili sme o tom, že majú štyridsaťpäť rokov a stoja pred poslednou hádankou. Ale napokon sa celý príbeh rozvíjal iným smerom," povedal Larsson.
" Siahol som po Pippi Dlhej pančuche. Ako by vyzerala dnes? Aká by bola ako dospelá? Ako by ju volali? Sociopat? Na spoločnosť sa pozerá celkom inak ako ostatní. Vytvoril som z nej Lisbeth Salanderovú, dvadsaťpäťročné dievča stojace na okraji spoločnosti. Nikoho nepozná, sociálna kompetencia je pre ňu neznámy pojem," pokračoval.
Stieg Larsson rozpísal aj ďalšie pokračovania. Na konci tretej knihy príbeh zavŕšil, a tak uzavrel úvod diela. Tvrdil, že ďalej môže o postavách písať čokoľvek. Ale sčasti stihol napísať len štvrtú knihu. Piatu mal pripravenú v bodoch. A očakávaný príjem z kníh označil za druh dôchodkového sporenia.
" Písanie detektívok je písaním zábavných textov. Líši sa od písania propagandy či klasickej krásnej literatúry. Neexistuje oddychovejší žáner ako detektívny román. A ak sa autor románu snaží mať čo povedať... ja mám, čo povedať," uviedol autor, ktorý veľa šťastia vlastne nemal.
Juraj Fellegi
Zdroj: Pravda; 16/05/2009; s.: 28; Juraj Fellegi ; Zaradenie: knihy
Komentáre
+Pridať prispevok