Ako ste sa od písania scenárov dostali k literatúre?

„Pri písaní scenárov  a adaptácií si človek zrazu po určitom čase uvedomí, že chce písať vlastné príbehy a vytvárať vlastné postavy. Preto som prešiel od písania scenárov k písaniu kníh.“

Vaše knihy sa stretli s veľkým úspechom. Našli si svojich fanúšikov po celom svete, oslovilo vás viac než 30 vydavateľstiev. S akými pocitmi sa púšťate do písania nových kníh? 

„Keď som vydal svoju prvú knihu Obeť bez tváre, recenzie boli veľmi pozitívne. Ozývali sa ohlasy wow, super, perfektný debut, a nebolo pre mňa ľahké, keď som medzi nimi nachádzal otázky, či v tom dokážem pokračovať aj ďalej. A to som sa pýtal aj sám seba. Druhá kniha bola z tohto dôvodu veľmi náročná, mal som obavy, že to už nikto nebude čítať, ale postupom času som si na to zvykol. Teraz mám väčšie očakávania skôr voči sebe samému. Či sa tá kniha bude páčiť mne. Lebo ak sa bude páčiť mne, myslím, že sa bude páčiť aj čitateľom.“

Prečo ste si ako žáner vybrali práve krimi? Áno, má tradíciu vo vašej krajine, ale čím je blízky práve vám?

„Ľudia majú radi drámy a krimi je podľa mňa vrcholom tohto žánru, pretože je o živote a o smrti. Napätie ako také ma už odmalička fascinovalo pri pozeraní rôznych filmoch napr. Mlčanie jahniat. Nakoniec som si povedal, prečo to neskúsiť. Určite pomohlo aj to, že krimi má u nás svoju tradíciu, ale predovšetkým som to chcel aj ja sám.“

Čitateľ vo vašich knihách nachádza odkazy na dôležité spoločenské témy – moc peňazí, ľudská neznášanlivosť, extrémizmus, xenofóbia... Myslíte si, že autor svojimi knihami dokáže ovplyvniť náladu v spoločnosti a istým spôsobom formovať verejnú mienku?

„To je dobrá otázka, myslím si, že možno trochu. Moje knihy sú však stále fikciou a ľudia ich čítajú práve kvôli tomu, aby z reality unikli. Na druhej strane, keď ich príbeh zaujme, možno sa doň vcítia. Motív X je moja najpolitickejšia kniha v tomto zmysle, napriek tomu, že som to vôbec neplánoval, nebol to môj zámer, jednoducho to tak vyšlo. Neviem, ťažko to povedať. Myslím si, že čitateľov, ktorí so mnou nesúhlasia, to skôr nahnevá ako podnieti k nejakej zmene.“

Všetky vaše príbehy spája postava Fabiana Riska. Čo bolo inšpiráciou pri tvorbe tohto charakteru?

„V čase, keď som začínal, som sa vo veľkom venoval postave Kurta Wallandera od Henninga Mankella. A to bola postava, ktorá akoby nemala vlastný život. Všetko bolo o jeho práci, veľa pil, nemal priateľov, nemal rodinu. Časom to bolo pre mňa už trochu unavujúce, tak som sa rozhodol vytvoriť nejaký jeho proťajšok. Niekoho mladšieho, kto je tak uprostred svojho života a rieši veci, ktoré sa v tomto životnom období riešia. Tá postava mala spočiatku veľa zo mňa. Fabian Risk bol samozrejme niekto iný, ale bol približne v mojom veku, mal podobný hudobný vkus a takto to všetko začalo...“
 

Ak čitateľa kniha osloví, snaží sa nejakým spôsobom priblížiť aj k jej autorovi. Hľadá si o ňom informácie, navštívi jeho profily na sociálnych sieťach. Funguje to aj naopak? Predstavujete si občas, kto vaši čitatelia vlastne sú? A do akej miery vás to ovplyvňuje v ďalšej tvorbe?

„Nie, neprispôsobujem sa tomu. Ja som svoj vlastný čitateľ, v prvom rade sa snažím, aby som potešil sám seba, aby som bol spokojný s príbehom, ktorý som vytvoril. Myslím si, že je nebezpečné rozmýšľať o svojom publiku príliš veľa. Samozrejme, približne viem, kto sú moji čitatelia, ale nesnažím sa im nejakým spôsobom zapáčiť a prispôsobovať. Skôr sa s nimi snažím hrať na skrývačku a myslím si, že je oveľa dôležitejšie zostať verný sám sebe. A potom máte aspoň jedného čitateľa istého (smiech).“

Vaše knihy často podrobne opisujú prácu vyšetrovateľov. Máte svojich odborných konzultantov, expertov, ktorí vám s tým pomáhajú?

„Ako kedy. Niekedy sa snažím nad tým logicky zamyslieť, veľa vecí si dohľadávam na internete prípadne niekomu zavolám. Až keď som si naozaj nie istý, vtedy kontaktujem ľudí a požiadam ich, aby si prečítali, čo som napísal a konzultujem to s nimi. V poslednej knihe som sa dostal do podobnej situácie kvôli preprave tovaru v trajektoch, ale mám priateľa, ktorý s tým má skúsenosti, a požiadal som ho o pomoc.“

Zaznievajú ohlasy, že ste švédsky „detektívny román priviedli k novým výškam a vytvorili akúsi inteligentnú koláž psychologického trileru, americkej akčnosti a severskej detektívnej tradície.“ Súhlasíte s týmto tvrdením?

„Veľmi príjemné hodnotenie zo Slovenska (úsmev). Keby ste čítali švédske krimi, tak by sa vám mohlo zdať pomalé, dokonca niekedy nudné. Na začiatku je všetko akčné, rozbehne sa vyšetrovanie, ale kým sa preveria susedia, pozhovára sa s nimi, niekedy sa to ešte zamotá... opäť to naberie dynamiku až v závere knihy. Preháňam, ale naozaj to môže niekedy pôsobiť takto. Aj americká akčnosť vás po určitom čase začne nudiť, ale dobrý mix tohto všetkého, kde ten príbeh naozaj odsýpa a je to zároveň o skutočných ľuďoch, môže byť naozaj veľmi zaujímavé spojenie. Aj ja sám by som také knihy rád prečítal.“

Máte pri písaní nejaké svoje rituály? 

„Ani neviem. Vždy ráno idem do fitka, aby som si rozprúdil krvný obeh. Začínam písať trochu neskôr, okolo desiatej a potom je to len o práci. Keď som vyčerpaný, dám si krátku pauzu a zase si sadnem za počítač. Asi to vyzerá trochu nudne (úsmev), ale väčšinou píšem do šiestej večer. Mám malé deti, víkendy sa snažím tráviť najmä s nimi, vtedy nepíšem. Ak nemám deadline.“

Asi tak raz za rok vám vyjde nová kniha. Zažili ste niekedy tvorivú krízu?

„Nikdy som nezažil hlbokú tvorivú krízu. Samozrejme, každý má občas dobré a zlé dni. Niekedy ste až príliš vyčerpaný, niekedy jednoducho nemáte chuť tvoriť, ale vtedy je dôležité prekonať sa, sadnúť si a písať. Vždy je lepšie napísať niečo možno hlúpe alebo nudné - ako nenapísať vôbec nič. Pretože vždy sa k tomu môžete vrátiť a zlepšiť to. Aj ja som niektoré svoje kapitoly často prepisoval. A v takýchto momentoch si musíte povedať, že je v poriadku, ak vám to písanie dnes nejde, zajtra ten problém vyriešite. Keď sa mi stane, že uviaznem, často si napíšem pár riadkov len pre zábavu, aby som sa rozptýlil.“

Autori nemajú túto otázku radi, ale ktorá z kníh, čo ste napísali,  je vaša najobľúbenejšia?

„Momentálne mám veľkú radosť zo svojej poslednej knihy X spôsobov ako zomrieť (na Slovensku vyjde v novembri 2020 – pozn. redakcie). Keď som začal písať Motív X, vedel som, že to je len prvá časť príbehu a pre spisovateľa to je vždy veľký záväzok. Aj preto sa z toho tak teším.“

                                                                                                              text a fotografie: severskekrimi.sk