Henning Mankell (1948) je najčítanejším švédskym spisovateľom. Rekordná predajnosť jeho diel – viac ako tridsať miliónov výtlačkov – ho dlhodobo zaraďuje do prvej desiatky najpredávanejších autorov sveta. Mankell pôsobí vo Švédsku i v Mozambiku, ako herec, divadelný režisér a manažér. Je autorom detskej literatúry aj divadelných hier, no celosvetový úspech si získal najmä vďaka sérii kriminálnych románov o poručíkovi Kurtovi Wallanderovi.

Prvý román tejto série s názvom Vrahovia bez tváre vyšiel v roku 1991. Autor v ňom zadal základné kontúry svojej tvorby v kriminálnom žánri. Predstavil švédske mestečko Ystad, prostredie policajnej stanice i ústrednú postavu poručíka Wallandera. Týmto románom však ani zďaleka neobsiahol všetky svoje tvorivé ambície. Každá z kníh Mankellovej série je totiž osobitým dielom, a to nie iba z hľadiska obsahu.

Autor výborne zvláda rozličné kompozičné postupy, je prekvapivo inovatívny pri budovaní kriminálnej zápletky a pracuje s celým spektrom možností odhaľovania zločinu. Originalitu každého diela dosahuje aj rôznymi variáciami rozprávania, napr. zámernou zmenou uhla pohľadu, striedaním rôznych charakterov postáv, odkrývaním alebo cieleným zahmlievaním motívov ich konania. Popritom vedome kombinuje prvky tradičnej detektívky s modernými prvkami trileru.

Táto neustála oscilácia medzi klasickou detektívkou, založenou na logicky vysvetliteľnom zločine, a novodobými postupmi trileru, sledujúcimi predovšetkým prudkú dynamiku deja a prekvapujúcu kulmináciu napätia, tvorí aj základ autorovho porovnávania starého a nového sveta. Prostredníctvom zobrazenia skúseností a úvah hlavnej postavy, vyšetrovateľa Kurta Wallandera, muža v strednom veku, zachytil desivú zmenu v charaktere zločinu, ktorý postupne prenikol aj do najodľahlejších a najbezpečnejších častí Švédska. Obraz „ľudského bitúnku“, nezmyselných samovrážd, sériových vrážd psychopatov či sociálne a politicky motivovaných zločinov reflektuje dobu a odpovedá i na opakovane nastolenú otázku, prečo si súčasný svet vyžaduje nový typ kriminalistu či iné metódy vyšetrovania.

Čitateľskú príťažlivosť Mankellových diel zvyšuje aj presvedčivo a veľmi citlivo zachytená sekundárna línia príbehov, a to vykreslenie života samotného Kurta Wallandera. Autor zobrazil muža v neľahkej životnej situácii, ktorého opustila manželka, nerozumie si so svojou dcérou ani starnúcim otcom a neustále vnútorne bojuje s trýznivými pocitmi vlastného neúspechu. Každý román je výpoveďou o inej etape Wallanderovho života, o vývoji jeho vzťahov, životných postojov a myšlienok. Pôsobivý plastický profil hrdinu dotvára predovšetkým dôsledná introspekcia, vnímavý a citlivý ponor do hrdinovho vnútorného sveta, ktorý je odhaľovaný postupne, systematicky.

Pozadie každého príbehu zo série o poručíkovi Wallanderovi výrazne dotvárajú aj okolnosti deja, prostredie a čas. Mankell zachytáva najpálčivejšie problémy obdobia po páde železnej opony. Vypovedá o javoch, ktoré v deväťdesiatych rokoch negatívne ovplyvnili život vo Švédsku, analyzuje situáciu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, no skúma aj vážne dôsledky studenej vojny.

Práve fascinujúca kombinácia kvalitnej kriminálky s prvkami psychologizmu i analýzy spoločenských a politických javov robí z Henninga Mankella jedného z najvýraznejších spisovateľov súčasnosti.

V slovenskom preklade Jozefa Zelizňáka vyšli vo vydavateľstve Marenčin PT zo spomínanej série zatiaľ štyri romány: Vrahovia bez tváre (2014), ktorý môžete vyhrať aj v našej súťaži, Muž, ktorý sa usmieval (2013), Falošná stopa (2014) a Nepokojný muž (2014). Ďalší román s názvom Piata žena by sa na pultoch kníhkupectiev mal podľa edičného plánu vydavateľstva objaviť v septembri.

Uverejnené v Knižnej revue č.14-15
Ľubica Psotová, Veronika Cosculluela