V deväťdesiatych rokoch vo Švédsku panovala finančná kríza, čo sa mu zdalo ako príliš nudný námet, preto sa rozhodol vrhnúť do sveta kriminálnej fantázie, ktorú však často prepája aj so skutočnými udalosťami. Švédsky spisovateľ Arne Dahl napísal už dve série kriminálnych trilerov a televízia BBC nakrútila päť filmov založených na jeho dielach. Na Slovensku predstavil svoju knihu Európske blues, ktorá vyšla vo vydavateľstve Príroda a v Dánsku získala ocenenie najlepší kriminálny román.

 

Keď bolesť, tak realisticky

„Veľa súčasných krimi spisovateľov začínalo práve s kriminálnou literatúrou. Ja som začínal s inými literárnymi žánrami a možno preto sú moje knihy odlišné od iných autorov krimi,“ uviedol Arne Dahl. Na kriminálke ho upútala najmä možnosť rozprávať príbeh, pričom neobchádza ani násilné scény.

V knihe Európske blues používa reálie z druhej svetovej vojny, keď v koncentračných táboroch robili experimenty na ľuďoch a zisťovali, koľko bolesti sú schopní zniesť. „Vychádzal som zo svojho výskumu. Keď píšete o niečom takom strašnom, musíte čitateľovi tlmočiť pocit bolesti. To je úlohou autora kriminálky,“ vysvetľuje Dahl, pričom si nemyslí, že by miera násilia v literatúre bola otázkou vkusu spisovateľa.

„Je to otázka morálky. Keď má násilie zmysel, je vhodné ho použiť, ale nesmieme ho tam dávať len tak zo zábavy, musí to mať nejaký význam,“ dodal spisovateľ.

 

Európske blues autor napísal ešte v roku 2001 a prednedávnom vyšlo ako štvrtá kniha Arneho Dahla aj v slovenskom preklade. Namiesto jedného detektíva pracuje s celou skupinou vyšetrovateľov, čo mu otvorilo nové možnosti. „Keď ľudia pracujú spolu, vždy sú tam nejaké tendencie, trenia a problémy. Na rovnaký príbeh sa môžete pozerať z inej perspektívy, a to je to, čo mám rád. Je to nový druh dynamiky v tradičných kriminálkach,“ vraví autor, ktorý pri Európskom blues porušil svoje pravidlo nepočúvať hudbu, keď píše, a tvoril pri bluese Milesa Davisa.

 

Švédska detektívka našla silu v zločine

„Chceme byť individualitami, nechceme byť zaraďovaní do skupín podľa národnosti,“ hovorí Arne Dahl, hoci priznáva, že existujú určité prvky spájajúce škandinávskych spisovateľov. „Stieg Larson otvoril dvere novej tradícii, ktorá predtým neexistovala. Je to švédska tradícia, viac politická, možno temnejšia, vždy tam sneží alebo prší a je to možno viac realistické,“ objasňuje spisovateľ, ktorého ovplyvnil pri písaní aj Hanning Mankell. Na začiatku bolo jeho zámerom trošku zmeniť či narušiť imidž dokonalého Švédska. „Boli sme unavení z toho, ako nás považovali za perfektnú krajinu. A nie sme. Tak som sa rozhodol vyjsť s temnou stránkou švédskej spoločnosti. Zničiť reputáciu a nahnevať turistické agentúry,“ hovorí s úsmevom.

 

Švédsko s povesťou vyrovnanej krajiny s vysokou mierou tolerancie a nízkou kriminalitou narazilo na vlastnú naivitu a vzniklo všeobecné podozrenie v spoločnosti. Sterilita dôvery sa podľa Dahla narušila v roku 1986, keď na ulici zastrelili uznávaného premiéra Olofa Palmeho. „Mysleli sme si, že premiér sa môže prechádzať v najtemnejších kútoch mesta v neskorých hodinách. A keď ho zabili, nikto nevedel, kto to spravil. To bolo vytriezvenie, že sme boli naivní veľmi dlhý čas,“ povedal autor. Začali vznikať teórie, kto stál za vraždou a tento zločin sa stal pre verejnosť zaujímavým a podľa slov Arneho Dahla sa Švédsko zmenilo na krajinu, kde bol každý detektívom. „Spoločnosť sa zmenila vďaka zločinu, a to si myslím, že je dôležité pre kriminálnu literatúru v našej krajine,“ uzavrel autor, ktorý momentálne pracuje na ďalšej sérii kriminálnych románov.

 

maš, Pravda.sk