Rosenfeldt: Štyri remaky Mostu už naozaj stačia
15. 11. 2017
Švéd Hans Rosenfeldt má nežné meno, ktoré v preklade znamená ružové pole. Pritom píše úspešné krimiseriály, kde sa dejú brutálne vraždy.
Je autorom celkového konceptu seriálu Most, ktorý sa stal medzinárodným hitom a vysielal sa v 170 krajinách sveta. Hans Rosenfeldt prišiel na bratislavský knižný veľtrh Bibliotéka predstaviť piaty diel knižnej krimisérie o policajnom psychológovi Sebastianovi Bergmanovi, ktorý píše spolu s Michaelom Hjorthom. Volá sa Tí, ktorí zlyhali. Sám Rosenfeldt však v poslednom čase zažíva pravý opak - samé úspechy. Po úspechu Mostu ho na písanie scenárov oslovili Briti.
Vy Škandinávci vraj veľmi obdivujete britské filmy. Je to pravda?
Bývala to pravda, dívali sme sa na Anglicko ako na top producenta drám. Dnes sa karta obrátila. Veľa nových britských vecí sa nápadne podobá na nordic noir – severské filmy a seriály. Či už ide o Zločin, Most alebo mnohé ďalšie.
A teraz vás dokonca Briti požiadali, aby ste pre nich napísali scenár ku krimi seriálu…
Áno, písal som pre nich Marcellu. Aj nový britský seriál Rellik (odzadu Killer, kde vraha chytia hneď na začiatku a dej sa vracia späť v čase až na samý začiatok) je veľmi ovplyvnený severskými kriminálkami, hlavne vizuálne. Rellik som ešte nevidel. A je tu ešte ďalší britský seriál, volá sa River, kde hrá detektíva Johna Rivera švédsky herec Stellan Skarsgård – tiež je veľmi severský.
Takže Briti sa teraz pozerajú na nás severanov. Ale v čase, keď som vyrastal a začínal v televízii, okolo roku 1992, bola Británia pre nás vzor, ako robiť drámu. Presnejšie vzorom bola BBC. Myslím, že v Británii dnes stratili odvahu riskovať, idú skôr na istotu, a preto sa pozerajú na nás, čo produkujeme osvedčené filmy.
Takže Briti sa teraz pozerajú na nás severanov. Ale v čase, keď som vyrastal a začínal v televízii, okolo roku 1992, bola Británia pre nás vzor, ako robiť drámu. Presnejšie vzorom bola BBC. Myslím, že v Británii dnes stratili odvahu riskovať, idú skôr na istotu, a preto sa pozerajú na nás, čo produkujeme osvedčené filmy.
Vy totiž nezlyhávate. (Najnovší krimi bestseller, ktorý Hans Rosenfeldt napísal spolu s Michaelom Hjorthom, sa volá Tí, ktorí zlyhali.)
Nezlyhávame, čo vám mám hovoriť? (smeje sa) Ale pred časom si všetci mysleli, že britské drámy sú absolútne najlepšie.
Seriál Most, kde ste hlavným scenáristom, sa vraj vysielal v 170 krajinách. Ako sa vám to podarilo?
Mali sme dobré načasovanie. Stieg Larsson pritiahol pozornosť na Škandináviu, práve sa vysielal Killing a získal si veľké uznanie, takže všetci mali veľké očakávanie, čo ďalšie príde zo Škandinávie. A prišiel Most. Čo je dobrá šou. Prvých desať minút je fantastických. Východisko – že sa nájde telo na hranici medzi Švédskom a Dánskom, na Oresundskom moste – je jednoduché, univerzálne.
Autistická vyšetrovateľka Saga je brilantná postava, hlavne preto, že Sofia Helin je skvelá herečka. Všetko tu hrá dokopy a prispieva k úžasnému výsledku. Vôbec sa nepotrebujete zaujímať o Švédsko a Dánsko, pretože vás jednoducho strhnú tie dobre napísané postavy. Fungujú tam vzťahové veci. A samozrejme, netreba zabudnúť na zločin, ktorý je jednoduchý a naštartuje vašu predstavivosť. Proste chcete vedieť, ako to všetko navzájom súvisí. Takže úspech seriálu Most je otázka šťastia a skúseností.
Autistická vyšetrovateľka Saga je brilantná postava, hlavne preto, že Sofia Helin je skvelá herečka. Všetko tu hrá dokopy a prispieva k úžasnému výsledku. Vôbec sa nepotrebujete zaujímať o Švédsko a Dánsko, pretože vás jednoducho strhnú tie dobre napísané postavy. Fungujú tam vzťahové veci. A samozrejme, netreba zabudnúť na zločin, ktorý je jednoduchý a naštartuje vašu predstavivosť. Proste chcete vedieť, ako to všetko navzájom súvisí. Takže úspech seriálu Most je otázka šťastia a skúseností.
Je fascinujúce, že Most bodoval v toľkých rozdielnych krajinách.
Nesnažili sme sa robiť Most medzinárodný, ale v seriáli sme neukazovali veci typické pre skutočné Švédsko a Dánsko. Nesústredili sme sa na rozdielnosti medzi Švédmi a Dánmi, pretože ľudia z ostatných krajín by vtipom založeným na kultúrnych rozdieloch medzi dvoma severskými národmi nerozumeli. Vlastne sme vytvorili región či vesmír, ktorý v skutočnosti neexistuje. To len my hovoríme, že je to Švédsko a Dánsko. Keď si vytvoríte vlastnú realitu, nepotrebujete poznať reálie danej kultúry. Takto to funguje – nie je to Švédsko a Dánsko, je to Most.
Je už seriál Most dokončený?
Áno, štvrtá séria už bude posledná, vo veľkej časti Európy sa bude vysielať na Nový rok 2018. Vo Švédsku, Dánsku, Nórsku, Fínsku, Nemecku, Belgicku, Poľsku, Španielsku – všade v rovnaký čas.
Takže teraz pre zmenu píšete krimi seriál pre Britov?
Práve sme dokončili Marcellu II, posledný deň nakrúcania bol v piatok 10.11. – takže tento seriál sa bude vysielať na jar 2018 a potom sa uvidí, či vznikne ešte tretia séria Marcelly. Možno, ale ja najbližšieho pol roka, do mája 2018, nebudem robiť nič pre televíziu. Marcella nie je nová verzia Mostu, s tým sme skončili, možno vznikne ešte nová šou. Mám dva až tri dosť dobré nápady na solídnu novú šou, možno z toho niečo bude.
Viete, že herečka, ktorá vám hrá v Marcelle hlavnú postavu vyšetrovateľky, Anna Friel, tu na Slovensku stvárnila rolu krvilačnej grófky Báthory? Je to skutočná historická postava zo 16. storočia, ktorá sa kúpala v krvi panien…
…ahá, aby si udržala mladosť? Naozaj tie dievčatá vraždila?
To nikto nevie. Ale zaujalo ma, že vo vašom seriáli Marcella má Anna Friel scénu, kde celá krvavá sedí vo vani…
Áno, je tam taká scéna. Nevedel som, že Anna hrala aj krvavú grófku. Opýtam sa jej na to. A niekto Annu nadaboval do slovenčiny? Pretože ona asi nehovorí po slovensky. Je skvelá herečka, brilantná.
V seriáloch ste stvorili dve výrazné ženské postavy. Kým autistická vyšetrovateľka Saga z Mostu je absolútne logická a city jej nič nehovoria, vyšetrovateľka Marcella je veľmi emotívna. To je hlavný rozdiel?
Áno, Marcella je neustále hnaná citmi, Saga naopak logikou. Keď sme vytvárali postavu Marcelly, ďalšej policajnej hrdinky, rozmýšľali sme, ako ju odlíšiť od Sagy. A hlavná zmena bola v emóciách.
Užili ste si tú zmenu perspektívy?
Iste, veľmi, písať Marcellu bola zábava, pretože je taká nepredvídateľná. Keď som písal Sagu, vedel som, ako bude reagovať – jednoducho bude reagovať správne. Keď som písal Marcellu, mohla urobiť toto alebo aj niečo celkom iné, pretože ju vždy ovládali city. Saga by to nikdy neurobila. Na Marcelle je skvelé, že je taká bezstarostná.
Ako sa cítite, keď Američania alebo Briti robia remaky vášho Mostu?
Je pre mňa pocta, že to chcú robiť. Chápem, prečo to robia. Niekedy totiž potrebujete získať väčšie publikum a potom musíte urobiť nejaké zmeny – kultúrne podmienené, aby tomu vaši diváci lepšie rozumeli. Takže som poctený, aj keď by som z toho rád mal viac peňazí.
Pokiaľ ide o remaky, mám naozaj zlú zmluvu, nemám z remakov skoro žiadne peniaze, to ma trochu štve. Ale myslím, že spoločnosť, ktorá vlastní práva, by s tými remakmi už mohla prestať. Práve vzniká už štvrtý remake.
Pokiaľ ide o remaky, mám naozaj zlú zmluvu, nemám z remakov skoro žiadne peniaze, to ma trochu štve. Ale myslím, že spoločnosť, ktorá vlastní práva, by s tými remakmi už mohla prestať. Práve vzniká už štvrtý remake.
Kde ho nakrúcajú?
Existuje už americko-mexická verzia nazvaná Bridge, anglicko-francúzska sa volá Tunnel, poľsko-ruská… Ani neviem, ako sa volá tá? Zrejme ruským slovom pre most, neviete, ako sa to povie? Alebo sa to bude volať nejako poľsky. Mám to poznačené niekde v telefóne. A teraz sa rozpráva o srbsko-bosniackej verzii. Zrejme sa bude odohrávať za čias občianskej vojny v Juhoslávii. Je to dobrý nápad, ale zasa nemusí každá krajina na svete mať svoju verziu Mostu.
Môžete predsa pozerať originál. Takže už by s tými remakmi Mostu mohli skončiť. Alebo nech ich nakrúcajú, ale dajú mi peniaze. Vyberte si – buď alebo. Dajte mi peniaze a pokračujte alebo už skončite.
Môžete predsa pozerať originál. Takže už by s tými remakmi Mostu mohli skončiť. Alebo nech ich nakrúcajú, ale dajú mi peniaze. Vyberte si – buď alebo. Dajte mi peniaze a pokračujte alebo už skončite.
Katarína Sedláková pre Pravda.sk, 10.11.2017