Severské krimi je pre Slovákov exotika, hovorí švédska spisovateľská dvojica
23. 11. 2015
Prečo nás severské krimi tak baví?
Sú autormi 26 scenárov k filmom, no rozhodli sa napísať vlastné knihy. Švédska autorská dvojka Cilla a Rolf Börjlindovci hovorí o boome severskej krimi literatúry. Prečo nás tieto príbehy tak bavia?
Temné prostredie severského mesta, napätie, tajomstvo a sadistická vražda. Premyslené dejové línie švédskych spisovateľov vtiahnu do príbehu každého fanúšika krimi románov.
Cilla a Rolf Börjlindovci pochádzajú zo Švédska a sú úspešnými scenáristami filmovej a seriálovej tvorby. Na Slovensku vyšli tejto autorskej dvojici tri knihy – Skočný príliv, Tretí hlas a Temný úsvit.
V rozhovore pre Aktuality.sk prezradili, ako dokážu písať jednu knihu dvaja ľudia a prečo je severské krimi tak v kurze.
Na Slovensku nastal pred pár rokmi boom severskej krimi literatúry. Číta sa krimi aj vo Švédsku?
Cilla: Áno, je to veľmi populárny štýl aj u nás. Máme mnoho spisovateľov krimi literatúry a ten počet stále rastie.
Aj u nás nastal boom. Je to tak už niekoľko rokov, možno už od čias Henninga Mankella. Krimi je na vzostupne od doby, ako sa objavila trilógia Millennium od Steiga Larssona. Každý chcel začať písať týmto štýlom.
Je teda kvalita týchto detektívok na vysokej úrovni, alebo sú to len pokusy mnohých autorov?
Rolf: Je to veľmi individuálne, ale vlastne my už ani nečítame toľko švédske kriminálky, odkedy píšeme knihy. Nájdu sa u nás aj veľmi dobrí autori, ale aj menej kvalitní.
Čo čítate, keď nie kriminálky?
Cilla: Kedysi som zvykla veľmi často čítať kriminálky. Po celých 25 rokov, ako sme písali scenáre pre seriály a filmy. Čítala som všetko – pre inšpiráciu, chcela som vedieť, čo píšu iní autori, aké témy si vyberajú. Aj z toho dôvodu, aby sme nepísali o tom istom.
„Možno to ukazuje príklad Steiga Larssona,
že jeho úspech motivoval ďalších autorov.“
že jeho úspech motivoval ďalších autorov.“
Keď sme začali písať knihy, prečítali sme asi každú švédsku kriminálku, aby sme si boli istí, že nikoho nebudeme kopírovať, lebo to môžete spraviť aj nevedome. Musím povedať, že sme sa toho takmer dopustili pri našej prvej knihe bez toho, aby sme o tom vedeli, a tak sme museli niektoré veci zmeniť.
Keď čítam, je to niečo oddychové, aby som si vyprázdnila hlavu. Čítam dánskeho spisovateľa Petra Høega, Virginiu Woolfovú.
Existuje všeobecná predstava, že dobré severské kriminálky vznikajú preto, že to prostredie vás samo o sebe núti písať trilery. Je to naozaj tou atmosférou?
Rolf: Myslím, že naše prostredie je pre mnoho čitateľov exotické. Pre nás ani nie, lebo tam žijeme. Využívame škandinávsku atmosféru a myslím, že úspech našich kníh tkvie aj v tom. To prostredie vyzerá exoticky najmä pre čitateľov z iných krajín. Neviem, prečo sa tieto knihy stali tak populárne. Myslím, že sa nemýlite.
Cilla: Ťažko povedať, čo môže za tento vzostup škandinávskej literatúry. Možno to ukazuje príklad Steiga Larssona, že jeho úspech motivoval ďalších autorov. Zistili, že sa takto môžu presláviť po celom svete. Na druhej strane, história týchto kriminálnych seriálov je dlhá, či už v Británii, Amerike, alebo v Európe.
Na slovenské knižné pulty sa dostala vaša tretia kniha Temný úsvit. Môže vašich čitateľov niečím šokovať?
Rolf: Nemyslím si, že budú niečím šokovaní. Je to temná kniha o temnej strane, extrémizme, nacistických praktikách. Nemyslím, že čitatelia budú šokovaní, lebo to sú príklady, ktoré máte aj u vás.
Cilla: Pokiaľ ich nešokuje to, že v knihe dôjde k smrti malých detí. Je to temný príbeh o temných silách, o tom, čo sa deje vo Švédsku. Sú tam tie isté hlavné postavy ako v predchádzajúcich knihách, ktoré navzájom spolupracujú. Nikoho zatiaľ nezabijeme.
Ako vlastne dokážu dvaja autori napísať jednu knihu?
Rolf: Pracujeme sme spolu od roku 1990, kriminálne filmové scenáre píšeme od roku 1995. Sme už vytrénovaní písať spolu. Keď sme písali scenáre, veľmi veľa sme sa rozprávali o nápade, téme, príbehu. Tému sme tvorili aj dva mesiace, až potom sme začali písať knihu.
Cilla: Tým, že sme dvaja, musíme si na začiatku dobre vydiskutovať tému, o čom bude príbeh, aká bude dejová línia. To trvá mesiac a pol až dva. V hrubých črtách si napíšeme dejovú líniu, a potom si to rozdelíme do jednotlivých scén a kapitol, aby sme si mohli ku každej kapitole priradiť ďalšie kľúčové body.
Toto je prvá fáza, ktorá trvá najdlhšie. Potom si prejdeme ešte raz celý príbeh, či to do seba zapadá, či hovoríme na čitateľa jedným hlasom, jedným jazykom. Takto to prepracovávame na záver dvakrát.
Väčšinou spisovatelia najskôr píšu knihy, potom scenáre. Vy ste presne opačný príklad. Prečo ste sa rozhodli napísať knihu?
Cilla: Dokončovali sme jeden projekt, televízny seriál od iného autora krimi. Keď sme ho dokončili, rozhodli sme sa sami napísať vlastnú knihu. V tom čase sme už boli tak trochu unavení z televízneho priemyslu.
Rolf: Chceli sme trochu aj vystúpiť z tieňa, lebo vo filmovom priemysle je to tak, že nie vždy to, čo scenárista napíše, aj divák vidí. Je tam viacero ľudí, ktorí sa zaslúžia o konečný výsledok. Chceli sme napísať niečo, čo si čitateľ prečíta presne tak, ako sme to napísali my. To bol možno hlavný dôvod, prečo sme sa do toho pustili.
„Keď sme v tom procese a vymýšľame príbeh,
niekedy sa mi o tom aj sníva.“
niekedy sa mi o tom aj sníva.“
Pristúpili by ste aj na sfilmovanie vašej knihy?
Cilla: Napísali sme tri knihy, predali práva do viacerých krajín a k prvej knihe sme už napísali aj scenár. Film sa už dokončuje a mal by sa vysielať vo Švédsku vo februári a marci budúceho roka. Potom začneme pracovať na našej štvrtej knihe.
Vrátite sa ešte niekedy k seriálovej tvorbe?
Cilla: My sme sa už v podstate vrátili k tomu, čo sme robili. Napísali sme scenár k našej knihe, ten návrat bol veľmi príjemný. Mali sme dobré kontakty, šťastie na režisérov, producentov, boli sme pri výbere hercov. Bola to veľmi príjemná skúsenosť a sme späť v tomto biznise.
napísali 26 scenárov k filmom o Martinovi Beckovi
6 rokov sa vysielala ich detektívna séria Hrob a vraždy vo švédskej televízii
na Slovensku vyšli ich 3 knihy – Skočný príliv, Tretí hlas a Temný úsvit
ku knižnému trileru Skočný príliv sa už nakrúca film
Máte vzťah k vašim postavám, alebo to beriete len ako svoju prácu, profesionálnu záležitosť?
Rolf: Ono sa to v podstate zmenilo ten náš vzťah k postavám, keď sa začal točiť film. Uvideli sme skutočné tváre našich postáv, ktoré ožili na filmovom plátne.
Cilla: Máme veľmi radi naše postavy. Chceli sme, aby boli natoľko komplexné, aby sme s nimi vedeli pracovať aj v ďalších knihách, postupne sme odhaľovali ich tajomstvá. Myslím si, že sú pre nás stále inšpiráciou.
Do filmu sa nikdy nezmestí všetko, čo je napísané v knihe. Ste s výsledkom spokojní?
Cilla: Už sme adaptovali literárne diela iných autorov do scenárov, takže sme vedeli, že tú knihu musíme vmestiť do istého času.
Je to nezvyčajné, že autori si píšu aj scenár k vlastnému dielu, keďže sú to dve rôzne povolania a nie vždy to funguje, keď autor napíše scenár k vlastnej knihe, pretože má príliš rád svoje postavy, môže byť trochu sentimentálny a nevie sa ničoho vzdať. My si myslíme, že takí nie sme a v našom prípade sa to naozaj vydarilo.
Výsledok je podľa nás veľmi dobrý. Videli sme už zostrihaný film. Je zaujímavé vidieť vlastnú prácu, že naše postavy ožívajú. Myslíme si, že ide o jeden z našich najlepších scenárov.
Sníva sa vám o kriminálnych zápletkách?
Cilla: Niekedy áno, keď sme v tom procese a vymýšľame príbeh, niekedy sa mi o tom aj sníva. Hlava pracuje stále.
Zdroj: Aktuality.sk,
Foto: Ikar, Aktuality.sk, Silvia Majerová
