Svedkyňa ohňa vám nedá vydýchnuť. Pripravte sa na to!
Autorské duo Lars Kepler má totiž úžasný zmysel pre udržiavanie stáleho napätia, takže počas 360 strán si ani nevydýchnete. K vražde dôjde hneď na začiatku bez zbytočného naťahovania a potom si už vychutnávate lavínový spád, nečakané zvraty a prekvapenia na každej strane.
Zavraždená tínedžerka
Brigittagården je súkromný ústav pre problémové dievčatá v puberte, ktoré sú nezvládnuteľné a agresívne voči okoliu. Jedného dňa tam nájdu zavraždenú chovankyňu, ďalšia utiekla z domova a zanechala po sebe krvavú posteľ s kladivom pod vankúšom.
Vyzerá to na jasný prípad, no detektív Joona Linna odmietne prijať jednoduché riešenia. Na prípade mu niečo nesedí a preto pátra ďalej, hoci mu jasne prikážu, aby dal od vyšetrovania ruky preč.
Zavraždenú našli v izbe, z ktorej sa akoby stratil čerstvý vzduch. Krv stekala na podlahu a zastriekala pevne pripevnený nábytok aj vyblednuté biblické motívy na stenách. Ofŕkala takisto strop a vystrekla až k záchodu bez dverí. Na posteli ležalo mladé dievča, tínedžerka. Bolo uložené na chrbte a tvár si zakrývalo rukami. Oblečené malo iba biele bavlnené nohavičky. Dievča malo skrytú tvár. Akoby sa bálo... akoby nechcelo pozrieť na páchateľa...
Rozhovory s mŕtvymi
Do prípadu sa navyše zamieša Flora, ktorá o sebe tvrdí, že je médium a rozpráva sa s mŕtvymi. Údajne sa jej podarilo spojiť s duchom zavraždeného dievčaťa...a vraj vražednou zbraňou nie je kladivo, ale kameň.
Zavolá na políciu, no tá ju nemieni počúvať. Jedine Joonovi na tom čosi nesedí a zaujme ho jeden detail...
Jeho pátranie zrazu prebudí ničivé sily, ktoré sa neúprosne dajú do pohybu a zavedú ho do nebezpečného konfliktu s osobou z jeho dávnej minulosti.
Nezabudnite dýchať!
Svedkyňa ohňa ponúka naháňačku za vrahom, ktorá je plná nečakaných zvratov a každá nová odpoveď vedie k ďalším záhadám. Chvíľami budete nespokojne hundrať, keď budete musieť v tom najlepšom odložiť knihu, aby ste si odskočili na záchod alebo aspoň pozdravili partnera, ktorého ste od začiatku čítania prestali akosi vnímať:)
Milan Buno
august 2013, BUXcafé.sk