Vyštudoval som odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo, švédsky, nemecký a nórsky jazyk. Počas štúdia som pôsobil na univerzitách v Berlíne, vo švédskom Lunde, v nórskom Osle a v Bergene. Prekladám najmä zo škandinávskych jazykov, mám za sebou aj niekoľko prekladov z nemčiny.
Boom severskej kriminálnej literatúry spôsobil, že v poslednom období sa venujem najmä tomuto žánru. Preložil som 12 románov Joa Nesbøho (posledný vyšiel v Ikare pod názvom Syn), trilógiu Stiega Larssona Millenium i niekoľko Mankellových románov.
Aby som sa zbavil predstavy, že celý svet je len o úkladných vraždách a bystrých vyšetrovateľoch, prekladám aj milučké knihy od Erlenda Loeho (aktuálne Kamióny Volvo z Vydavateľstva Premedia) a pred pár mesiacmi mi vyšiel aj preklad krásnej knihy od Josteina Gaardera Pomarančové dievča (Verbarium). Tá ma veru chytila za srdce....

Všetci autori, ktorých prekladám, píšu moderným jazykom o aktuálnych reáliách, ktoré aj vďaka práci manažéra a sprievodcu cestovnej kancelárie slušne poznám, a tak čelím rádovo menším problémom ako prekladatelia svetovej klasiky. Vďaka mojej práci veľa cestujem, čo mi umožňuje dôverne poznať Oslo, Rwandu, Hongkong či Bangkok. Je len potešením prepisovať svoje skúsenosti do knihy, respektíve naopak – nachádzať reálie z románov v skutočnom živote.

Priznám sa, že sa usilujem čítať najmä knihy v pôvodnom jazyku, a tak si netrúfam hodnotiť úroveň slovenských prekladov. Určite by sa nám však všetkým zišlo, keby sme neboli tak prísne viazaní pri hľadaní spisovných slov, keby sa slovenčina vedome neochudobňovala o synonymá len preto, že ich nazývame bohemizmami, a keby sa jazyk umeleckých prekladov mohol viac blížiť k bežnej reči. Slovenským prekladom sa v porovnaní s češtinou často vyčíta, že sú písané archaickým jazykom, no nie vždy je to chybou prekladateľa. Verím, že raz sa to zmení.

V novej rubrike vám Knižná revue bude počas celého roka prinášať postrehy prekladateľov o úrovni umeleckého prekladu na Slovensku aj reflexiu ich vlastných tvorivých skúseností.