Teraz máš, čo si zaslúžiš!
Anne Holtová, bývalá ministerka spravodlivosti, novinárka a spisovateľka, ponúka strhujúcu detektívku. Kniha „ Čo je moje“ nenechá chladnou žiadnu ženu, tobôž nie matku. Celú krajinu totiž ochromil neznámy vrah, ktorý unáša a vraždí malé deti. Najskôr zmizne bez stopy 9-ročná Emilie. Jediné stopy, ktoré po nej zostali, je školská taška a kytica podbeľov ležiacich na zemi. Šesť dní po tejto udalosti zas z postele v noci unesú malého Kima. Zakrátko ho však nájdu. Mŕtveho, ale bez známok násilia. Na kuse papiera pri ňom sa nájde odkaz napísaný červeným atramentom: „ Teraz máš, čo si zaslúžiš!“
Inger Johanne Vikovú, psychologičku a zároveň matku malého dieťaťa únosy vystrašia, rovnako ako ľudí v celej krajine. Detektív Yngvar Stubo ju presviedča, aby mu pomohla odhaliť páchateľa. Viková je ale zaneprázdnená štúdiom prípadu vraždy a znásilnenia malého dievčatka z minulosti, preto ponuku odmieta. Keď však zmizne ďalšie dieťa v autobuse plnom ľudí uprostred poobednej špičky a nikto si nevšimne nič podozrivé, Inger Johanne sa rozhodne prijať ponuku a pustí sa do vyšetrovania zložitého prípadu. Ak chce Viková a Stubo vypátrať, kto unáša a vraždí deti, najprv musia zistiť, prečo a komu sa chce páchateľ pomstiť… Odborníci tvrdia, že existujú tri dôvody unášania detí – výkupné, materská väzba a pedofília. Nikto však nežiada výkupné...rodičia evidentne nie sú do toho zapletení.... a nie je to, zdá sa, ani pedofília. Aký je ten štvrtý dôvod?
A viete, kde sú práve vaše deti? Kde sa zvyknú pohybovať? A čo robia, keď ich nemáte aj niekoľko hodín na očiach? V knihe to buble ako v hrnci s vodou – sledujete unikajúce bublinky, ktorých je čoraz viac, bublú intenzívnejšie až do bodu varu...
Kriminálny román „ Čo je moje“ Anne Holtovej je inšpirovaný skutočnými udalosťami. Má spád, nečakané zvraty, dobre vykreslené charaktery, dômyselnú pointu. Čitateľ nemá problém vcítiť sa do kože rodičov, ktorí prídu o svoje dieťa. Anne Holtová odviedla vynikajúcu prácu a čo oceňujem, vyhla sa opisom násilia, krvi, vraždenia.
Milan Buno
apríl 2009, BUXcafé.sk