Vraha švédskeho premiéra Palmeho hľadal aj S.Larsson
Temné severské detektívky sú teraz v móde.
Jednou z nich by mohol byť príbeh o švédskom premiérovi Olofovi Palmem, ktorého zavraždili priamo na ulici hlavného mesta po tom, ako bol s manželkou v kine.
Ani takmer tri desaťročia po vražde nie je jasné, kto stlačil spúšť.
Podobne ako pri vražde amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho aj tu sa objavili mnohé teórie. Podľa jednej išlo o kurdských separatistov alebo o dobre naplánovanú samovraždu premiéra.
Ďalší zas obviňujú juhoslovanskú tajnú službu, ktorá vraj chcela do prípadu namočiť chorvátskych pravicových separatistov a tým ich zdiskreditovať.
Podľa ďalšej teórie si zase vraždu objednala tajná služba Iránu, lebo Palme chcel zastaviť predaj zbraní krajine.
Škatule s dôkazmi
Teóriu mal aj Stieg Larsson, autor detektívnej série Millenium o hackerke Lisbeth Salanderovej a novinárovi Mikaelovi Blomqvistovi, z ktorej sa predalo 75 miliónov kusov.
Knihy však vyšli až po jeho smrti v roku 2004. V 80. rokoch bol novinárom, ktorý sa venoval najmä téme pravicového extrémizmu vo Švédsku.
Hneď po vražde socialistického premiéra ju začal vyšetrovať. Nenechal si to pre seba, rok po vražde odovzdal polícii 15 škatúľ s údajnými dôkazmi.
Vrahom bol podľa nich Beril Wedin, ktorého si podľa Larssona na vraždu najala juhoafrická vláda.
Palme totiž kritizoval prebiehajúci apartheid a jeho vláda finančne podporovala opozičný Africký národný kongres.
Aj Juhoafrická republika po páde apartheidu priznala, že belošská vláda mala jednotky zabijakov, ktorí odstraňovali jej odporcov doma aj v zahraničí.
„To meno tam bolo napísané jeho písacím strojom. Je jasné, že túto informáciu dal policajtom Stieg,“ povedala Larssonova vtedajšia partnerka Eva Gabrielssonová pre denník Svenska Dagbladet, ktorý sa teraz k Larssonovým dokumentom dostal.
Novinára policajti vypočuli, no jeho informácie spočiatku nebrali vážne. Namiesto toho za vraždu uväznili muža, ktorého po pár mesiacoch po odvolaní pre nedostatok dôkazov prepustili.
Wedinovu stopu začali vyšetrovať až v 90. rokoch, ten už však nepatrí ani medzi podozrivých.
Nešlo o nenávisť
Žije v tureckej časti Cypru, kam odišiel krátko pred Palmeho vraždou. Vydania sa báť nemusí, keďže väčšina štátov severný Cyprus neuznáva.
„Naozaj som Olafa Palmeho nemal veľmi rád, ale nedá sa hovoriť o nenávisti,“ povedal teraz 73-ročný muž pre denník Svenska Dagbladet, ktorý ho na Cypre vypátral.
Hovorí, že v súvislosti s Palmeho vraždou ho vypočuli iba raz v roku 1996, no aj to len cez telefón a na stredomorský ostrov za ním nikdy neprišli.
V deň vraždy vraj pozeral s manželkou televízor a o premiérovej smrti sa dozvedel až z BBC. „Odhalením pravdy nemám čo stratiť, keďže našťastie nie som vrahom,“ povedal.
V Larssonových románoch jeho alter ego, novinár Blomqvist vraha nakoniec odhalí, no v skutočnosti mu to nevyšlo.
Snažil sa o to až do svojej smrti v roku 2004, keď dostal infarkt po tom, ako pre poruchu výťahu vyšliapal sedem poschodí do svojej kancelárie.
Matúš Krčmárik, sme.sk